Ako som túžila po súrodencovi. Venované mojej sestre

 

Veľmi sa tešila na prázdniny u babky a dedka. To bola ideálna kombinácia: malé mestečko s čarovnou atmosférou a starí rodičia, ktorí ju zbožňovali. Niet sa čo čudovať, že keď sa blížil čas prázdnin a sviatkov, nevedela sa dočkať. Tešila sa aj na dve kamarátky zo susedstva: sestry Beatu a Magdu, z ktorých jedna bola jej rovesníčkou, druhá – o rok mladšia. Vysnívaná zostava na hranie v pieskovisku, na schovávačku, kočíkovanie bábik alebo skákanie cez gumu.

Keď za starými rodičmi pricestovala, najprv sa tešila s nimi, potom sa celé dni hrala s kamarátkami na dvore. Až kým sa nepohádali. Pre ňu to boli smutné chvíle, lebo sestry odchádzali k sebe domov spolu, ona zostávala sama. Ako za trest. V takých chvíľach pociťovala trpkú chuť samoty.

A práve počas veľkonočných prázdnin, keď mali asi 8 či 9 rokov, hrali sa na schovávačku: dve z nich sa schovávali, jedna hľadala. Keď ona vymyslela, že sa s Magdou schovajú do starej stodoly, ani netušila, že skrýša bude dokonalá. Z diaľky videli, ako sa Beáta trápi a nevie ich nájsť. Strašne ich to bavilo a po tichu sa chichúňali. Čím viac bola Beáta nervózna a nahlas ich vyzývala, aby svoju skrýšu opustili, tým viac sa smiali. Boli si vtedy ako sestry. Aspoň ona to tak pociťovala. Špeciálny okamih, na ktorý by mohli dlho spomínať. Omyl. Spomínala len ona. V zlom.  Opäť kvôli trpkej chuti samoty, lebo keď Beáta kapitulovala, vyšli zo stodoly a ešte sa chvíľu na tom bavili, ale prísna tvár Beaty spôsobila, že sa Magda okamžite postavila na stranu sestry. Obe ju obvinili, že vymyslela trápnu hru. A že sa už prestávajú kamarátiť. Navždy!

To si hovorili zakaždým, keď sa pohádali. Ale po hodine im už bolo smutno, a tak sa vždy zmierili. Tentokrát to trvalo dlhšie a „zachránil“ to veľkonočný pondelok, ktorý bol zámienkou, aby vyšli von sa spolu hrať.

Človek by si myslel: nuž čo, obyčajné detské hádky! Ale, bohužiaľ s trpkou príchuťou samoty. Nechcela ju pociťovať celý život. Chcela mať súrodenca!

A splnilo sa! O rok bolo všetko ináč. Nevedela sa dočkať, kedy bude po Veľkej noci, po ktorej sa malo bábo narodiť. Už sa to blížilo. Ešte pár dní. Až konečne, po sviatkoch, koncom apríla prišla na svet jej sestra. Dlho vyčkávaná! Obľúbená. Jej!

Trpká príchuť samoty zmizla. Už má po svojom boku sestru, s ktorou ju spája kúzelne puto. Napriek tomu, že nie vždy so sebou súhlasia, napriek chybám, ktoré robia, napriek tomu, že sa občas líšia v názoroch. Ale vždy sa postavia na stranu tej druhej tak, ako to urobila pred rokmi Magda počas schovávačky sestre. Lebo, ako hovorí istá ľudová múdrosť: ten, kto žije blízko studne, nebude smädný a tá, ktorá má vedľa seba sestru, neprepadne smútku.

Tým dievčatkom, ktoré sa pred rokmi nevedelo dočkať konca Veľkej noci, ktoré tak tužilo po súrodencovi, som bola ja. Ania, ďakujem, že si! A poviem Ti tak jednoducho: oplatilo sa byť trpezlivou! Happy Birthday, moja malá sestrička!

.