BRATISLAVA. K bratislavským učiteľom sa tí zo Základnej školy Fándlyho v Pezinku pridali až na tretiu akciu. No do ostrého štrajku išli bez váhania. Škola bola zatvorená dva dni, od stredy funguje v obmedzenom režime. O tom prečo učitelia do štrajku išli a ako to na škole vyzerá nám porozprávala učiteľka biológie a chémie Bibiána Grilliová, ktorá je aj v štrajkovom výbore školy.

 

Zraz dlhých nosov 5. novembra 2015

Pri Zraze dlhých nosov rozhodlo to, že to bolo prvé podujatie a nečakali sme žiaden ďalší vývoj, vysvetľuje.

 


Deň zdravia alebo učiteľská kvapka krvi 19. novembra 2015

Druhú akciu zase akýmsi nedopatrením premeškali. „Oficiálne informácie sa k nám dostali len deň vopred a zapojiť sa sme nepovažovali za korektné voči rodičom,“ hovorí. Na škole však obe akcie vnímali pozitívne. Pri vyššom počte učiteľov, musela byť škola zatvorená, ale učitelia neprišli o mzdu, vysvetľuje.


Babysitting day 10. decembra 2015

Stráženia detí sa už na Fándlyho zúčastnili vo veľkom počte. „Akciu sme zachytili včas a spoločne sme sa na porade dohodli, že to skúsime,“ hovorí. Našli sa však aj kolegovia, čo sa rozhodli nezapojiť a na svojich hodinách vyučovali v rámci možností normálne, dodáva.

Tento protest však nevnímali podľa nej len pozitívne. Pomohli im však rodičia, veľa detí totiž zostalo doma.

 


Ostrý štrajk od 25. januára 2016

Do ostrého štrajku vstúpila škola hneď v prvý deň. Zúčastnili sa aj demonštrácie v Bratislave. „Od prvého dňa bola škola úplne zatvorená pre vysoký počet zapojených pedagogických pracovníkov,“ hovorí. Štrajkovala takmer tri štvrtina učiteľov.

V tomto režime vydržali dva dni. Od stredy minulého týždňa sa v obmedzenom režime obnovilo vyučovanie na prvom stupni. Od štvrtka sa pridalo vyučovanie 5. ročníkov. „Učilo len zopár učiteľov, ktorí sa v týchto triedach striedali a učili len štyri hodiny,“ hovorí.

Zvolili si aj štrajkový výbor, ktorého je členom. „Snažíme sa pripravovať aktivity, ktoré by pomohli nám v odhodlaní v štrajku zotrvať,“ hovorí.

Stretávajú sa denne na obedných poradách, aby sa dohodli na jednotnom postupe. Spojili sa aj s inými školami v meste. Organizovali neformálne stretnutia učiteľov s rodičmi.

Tí totiž vnímajú situáciu veľmi citlivo, hlavne ak majú malé deti a problém s ich strážením, vysvetľuje.

„Po oznámení o štrajku som dostala niekoľko podporných mailov zo strany rodičov,“ hovorí. Pozitívne boli aj ohlasy na nimi organizovaných stretnutiach. Vie však aj o negatívnych reakciách v čase, keď bola škola zatvorená.

Snažia sa rozprúdiť aj diskusiu o školstve v Pezinku. Získali aj podporu primátora. „Na budúci týždeň organizujeme v našom meste Živú reťaz , kde by sme chceli spojiť symbolicky všetkých ľudí, ktorí voči školstvu nie sú ľahostajní,“ hovorí.

 

 

Prečo?

Do štrajku išli kvôli dlhodobému nezáujmu slovenských vlád o školstvo, vysvetľuje. „Nebaví nás pozerať sa na to, ako sa 20-ročné okná na školách menia až vtedy, keď zo steny vypadnú, plesnivé miestnosti, kde deti trávia v rámci vyučovania svoj čas, nekvalitné učebné materiály, ktoré plátame tým, že buď po nociach tvoríme vlastné, alebo stále niečo kopírujeme,“ hovorí.

Dôvodom je aj veľmi nízke platové ohodnotenie našej práce, dodáva. „Moja mesačná mzda v čistom je niečo málo cez 500 eur spolu s príplatkom za triednictvo,“ hovorí. Odhaduje, že za týždeň neplateného voľna počas štrajku príde o niečo vyše sto eur.

Pri súčasnom stave miezd v školstve pôjde podľa nej kvalita výučby rapídne dole. Argument, že zvýšenie platov, nezvýši automaticky kvalitu, súhlasí. No treba sa podľa nej pozerať do budúcnosti: „Pri súčasných podmienkach do školstva nebudú vstupovať nielen najlepší, ale ani priemerní. A školstvo stojí na ľuďoch.“

Problémy vidí aj v postavení učiteľov v spoločnosti. Najviac ju mrzia niektoré vyjadrenia na adresu učiteľov. „Každý deň prichádzam do práce s plným nasadením, odchádzam nie o 12, nie o 14, ale zväčša v čase ako môj manžel, ktorý pracuje v súkromnom sektore a večer každý deň ešte pracujem,“ hovorí.

K tomu treba prirátať ešte mimoškolské aktivity, výlety, divadlá, dodáva. Napriek tomu má podľa nej verejnosť stále pocit, že je to málo. „Pri čítaní tých komentárov si poviem, že ak by som mala ja taký názor na učiteľov, asi by som sa bála im každý deň zveriť svoje deti,“ hovorí.

 

 

Vydržia? Dokedy?

Pri rozhodovaní či a dokedy učitelia vydržia podľa nej zaváži pocit, že štrajk má aspoň malú šancu na úspech. V prípade obnovenia vyučovania, zotrvanie v štrajku veľký význam mať nebude, myslí si. „Ak budeme jednotní a väčšina kolegov bude štrajk ešte zvládať, som rozhodnutá vydržať,“ hovorí.

 

Prečítajte si aj Učitelia píšu ministrovi. Chcú rokovať