Aby sme sa dostali do veľkonočnej atmosféry, ktorá vládla v Bratislave pred 500 rokmi, najprv sa musíme pozrieť, čo predchádzalo sviatkom. Preto „prechádzku“ s historikom a spisovateľom Vladimírom Tomčíkom, ktorý sa venuje dejinám gastronómie, začíname obdobím fašiang. To trvalo od sviatku Troch kráľov až po Popolcovú stredu.

Popolcová streda závisí od termínu Veľkej noci a tá sa, podľa kresťanských cirkví, slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. „Dnes máme pocit, že fašiangové veselice je vidiecky sviatok, ale tento sviatok sa oslavoval v mestách,“ začína svoje rozprávanie Tomčík. Až potom sa tento druh zábavy dostal na vidiek.

„V Benátkach a ďalších mestách južnej Európy boli karnevaly usporadúvané na uliciach, ale na severe Európy, keďže na zábavu na otvorených priestranstvách bola zima, sa ľudia zabávali na báloch a plesoch,“ vysvetľuje historik.

Historik a spisovateľ Vladimír Tomčík.   Foto - autorka

 

Prísny pôst

Dávnejšie Veľkú noc ľudia veľmi vyčkávali. Niet sa čo čudovať, veď jej predchádzal prísny 40-dňový pôst, ktorý prichádzal po veľmi zábavnom období fašiangových veselíc. „Prísny pôst, najmä v stredoveku, znamenal, že sa nejedlo mäso, živočíšne produkty, od vajíčok, masti, dokonca ani olivový olej sa nemohol používať, keďže ten sa filtroval cez volský žalúdok,“ popisuje Tomčík a vysvetľuje, že prípustný bol len ľanový olej

Zaujímavosťou je, že v rámci pôstu sa mohlo piť pivo. Keď historik zbadá prekvapenie na mojej tvári, hneď vysvetľuje, že spotreba piva bola v stredoveku obrovská, hovorí sa, že až 10 násobne vyššia ako dnes. Tomčík má na vysvetlenie tri dôvody: pivo bol pôstny nápoj, smäd bol väčší ako dnes, pretože neboli chladničky a mäso sa uchovávalo solením a údením, čiže bolo slanšie ako v súčasnosti. No a po tretie, voda bola nekvalitná a spôsobovala choroby, preto pivo, ktoré vznikalo na základne prevarenej vody bolo zdravšie ako voda.

 

Foto - pixabay.com

 

Dámsky pôst

Veľký pôst sa netýkal len jedla, ale celého životného štýlu, čo znamená, že sa počas pôstu nemohli konať ani zábavy, ani žiadne iné oslavy. „V tom období sa ani nespievalo, muži odkladali fajky, nepil sa alkohol a ľudia sa obliekali do tmavých šiat,“ popisuje Tomčík, ale hneď dodá, že ženský pôst sa tomu trocha vymykal. „Dámy si trikrát denne dali malokarpatské vínko s vlašskými orieškami a vďaka tomu bolo to utrpenie trocha veselšie a ich váha išla dole,“ popisuje.

A aby sme si nemysleli, že v stredoveku ľudia radi postili, uvedie ešte jeden príklad biskupa z Francúzska, ktorý si vymyslel špecifický druh pôstu: trápil sa takým spôsobom, že si každý deň odriekal jedno jedlo, ale 40-dňový pôst  začínal 40 chodmi. „Keď si každého dňa odriekol jeden chod, tak v posledný deň mal chudák, už iba jeden,“ smeje sa Tomčík a uvedie hneď ďalší príklad. „Za pôstne jedlá vyhlásila cirkev napríklad raky, ale aj bobrí chvost, pretože bobor žije vo vode,“ vysvetlí.

 

Veľkonočné sviatky rok 1966.  Foto - TASR 

 

Nie garáž, ale stajňa

V stredoveku sa na Slovensku tradovala Smrtná nedeľa, ktorá pripadala na predposlednú nedeľu pred veľkonočnou nedeľou.

Vtedy sa na vidieku vynášala Moréna, čiže slamená panna, ktorá znamenala smrť. Tieto zvyky pretrvali z pohanských čias a znamenali rozlúčku so zimou a uvítanie jari. Vtedy sa tiež rozsypávalo zrno, aby malo čarovnú moc. „Stále hovoríme o období, keď bola Bratislava najväčším mestom v kráľovstve a ten, kto bol bohatý, nemal garáž s autom, ale stajňu s koňmi,“ opisuje Tomčík „To znamená, že pri domoch v Bratislave boli stajne s koňmi, s ovcami, kravami, kozami, sliepkami a tie vidiecke zvyky sa v meste v mnohom dodržiavali.“

 

Ilustračné foto - TASR

 

Zelený štvrtok

„Pôst mal aj racionálny zmysel, lebo nakoniec aj dnes sa robia odtučňovacie kúry,“ podotkne historik. Pôst sa dodržiaval do Veľkej noci. Aj takzvaný Zelený štvrtok, ktorý bol zrejme pomenovaný podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš modlil a bol zatknutý vojakmi, ovplyvnil tradíciu stravovania, ktorá je na Slovensku aktuálna dodnes. A tak vo štvrtok, ktorý predchádza Veľkej noci, sa už prinajmenšom 500 rokov jedávajú potraviny zelenej farby, ako špenát, pŕhľava, medvedí cesnak a rôzne pôstne omáčky s vajíčkom.

 

Foto - autorka

 

Kraslice a znovuzrodenie

„Maľované vajíčka a kraslice to je pohanský zvyk, ktorého symbolika hovorí o znovuzrodení,“ rozpráva historik a vysvetľuje, že tak ako Kristus prežil svoju smrť, aj príroda každý rok prežíva svoju smrť, čiže zimu a zobúdza sa na jar, symbolom ktorej sú kraslice. „Tie sa zvykli aj zaorať do pola pre dobrú úrodu, počas prvej vychádzky do prírody,“ prezradí Tomčík a doplní, že zároveň v tom istom období sa zvykol na poli vykonať sexuálny styk. Potom, 9 mesiacov od vypuknutia jari, sa rodilo najviac detí.

Tradícia venovať niekomu vajíčko do daru súvisí podľa historika s nemeckým vplyvom. „Po nemecky je Veľká noc Ostern, odvodené od bohyne Ostery, čiže bohyne jari a vzniku nového života, ktorej symbolom je vajíčko,“ vysvetľuje.

 

Foto - TASR

 

Bičovanie a šibačka

Pokiaľ chceme zistiť, odkiaľ pochádza tradícia šibania a polievania počas sviatkov, historik sa vracia ku Kristovi, ktorý -  kým ho obesili, bol tiež bičovaný. Je to symbolika.

„Od dávna sa verilo, že ktoré dievča nebude obliate a vyšibané, nebude pekné a ktorá žena by nechcela byť pekná?“ opýta sa Tomčík, aj keď sám priznáva, že pre mnohých zahraničných hostí sa tento zvyk javí ako barbarský. „V niektorých regiónoch bolo zvykom, že v utorok po Veľkej noci dievčatá šibali chlapcov,“ uvedie, keď sa opýtam na rovnocennosť mužov a žien.

 

Foto - TASR

 

Judáš na zjedenie

Po období 40-dňového prísneho pôstu sa začínalo s veľmi bohatou ponukou jedál: zo smotany sa robil takzvaný syrek, jedlo sa údené mäso a ďalšie mäsové výrobky. Špecialitou boli tiež judáše. „Vianočka bola na Vianoce, na Veľkú noc sa zase piekli judáše, tiež zo zapleteného cesta, ktoré symbolizovalo povraz, na ktorom sa obesil Judáš,“ vysvetľuje Tomčík. Pred sviatkami sa zvyklo odniesť jedlo do kostola a posvätiť ho. Táto tradícia v niektorých regiónoch Slovenska, ale aj napríklad v Poľsku, pretrváva do dnes.

Keď sa opýtam na presný zoznam, čo jedli obyvatelia Bratislavy, náš odborník vyberie presný zoznam toho, čo sa nachádzalo 500 rokov dozadu na veľkonočnom stole počas obeda. Vladimír Tomčík má dva také jedálne lístky: jeden, ktorý patril bratislavskému majstrovi, pravdepodobne striebrotepcovi, druhý - popisuje to, čo sa nachádzalo na bohatej pánskej tabuli.

 

Foto - TASR

 

Jedálny lístok na slávnostný veľkonočný obed bratislavského majstra spred 500 rokov

-   teliatko

-   kaleráb s bravčovými paprčkami

-   mladá hus

-   divina

-   rezance s medom, mliekom a kyslou smotanou

 

Jedálny lístok na slávnostný veľkonočný obed bohatého bratislavského pána spred 500 rokov:

-   pečienka

-   polievka s chlebom

-   klobása

-   karé z diviny

-   šalát

-   dva kapúny plnené hrozienkami

-   dve hlavy z teľaťa

-   baranina varená s ryžou a mandľovým mliekom

-   divinová pečienka

-   teľacie s korením

-   mladý kel s jaternicou

-   malé mäsové taštičky

-   kel s bravčovými kotletami

-   zajac v čiernej omáčke

-   celý hovädzí jazyk v ovocnom pyre

-   kapún

-   celé ryby pečené v soli

-   olivy

-   krvavničky

-   mäso z vola

-   páv v sivej omáčke

-   šunka

-   varená bravčová hlava

-   ovocie

-   granátové jabĺčka

-   gaštany

-   a rôzne sladkosti z medu

 

Foto - TASR

 

Udržiavať tradície?

Keď sa odborníka opýtam, čo si myslí o dodržiavaní tradícií, hovorí úprimne, že on nikdy nechodil šibať ani polievať vodou. „Považoval som to za žobranie,“ zhodnotí krátko. „Keď si spomenieme na život pred 50 rokmi, tak aj v Bratislave sa chodilo viac šibať, viac ľudí sa navštevovalo, dnes možno rodičia, ktorí majú mladé dcéry vypnú zvonček alebo odídu do prírody, aby mali pokoj, aby nepozerali na podgurážených spolužiakov, či nápadníkov vlastných ratolestí,“ vysvetlí Tomčík. Podľa neho je to prirodzený vývoj a každú tradíciu overí čas.