V porovnaní s veľkými mestami, či turistickými oblasťami, ktoré sa v Barme v posledných troch rokoch rozvíjajú závratnou rýchlosťou, dedinka Taung Pyone sa v rozvoji zastavila pred pár desaťročiami.

Vedie sem iba prašná cesta, po ktorej ideme džípom asi trištvrte hodinu, odkedy sme odbočili z hlavnej cesty. Niekoľkokrát nám cestu skrížia kravy. Miestni ich tu chovajú ako ťažné zvieratá pre prácu na poliach. Poľnohospodárstvo je hlavným zdrojom obživy rodín.

Máloktorá vypestuje viac, aby mohla úrodu predať. Väčšina plodín, ktoré sa urodia, je pre vlastnú spotrebu. Pestujú väčšinou arašidové oriešky, cícer.

Domčeky v dedinke sú skromné, postavené zväčša z bambusu so strechou z banánovej palmy. V jednej miestnosti spí celá rodina na drevenej lavici, v druhej hostí návštevy. Varí sa spravidla na otvorenom ohni pod prístreškom na dvore.

 

V dedinke Taung Pyone pestujú hlavne arašidové oriešky. 

 

 

Pokrokový mních

Cez obed sú v domoch najmä ženy. Muži pracujú. Niektorí aj v susednom Thajsku, či v Malajzii. „Ľudia sú tu ako vo väzení, mnohí sa nikdy nedostanú von,“ vraví U War Yar Ma – vedúci komunity, mních z miestneho kláštora. Kvôli tomuto pokrokovému mužovi sme prišli. V škole pri jeho kláštore totiž vyučujú aj o rodovej rovnosti, občianskom aktivizme a líderstve pre dievčatá. Líderstvu sa učia v rámci programu Dievčenské farebné kruhy.

Asi šesťdesiat dievčat z miestnej kláštornej školy nás pozvalo medzi seba. Vo veľkej miestnosti vytvárame kruh. Ideme sa hrať. Barmsko-anglicky vysvetľujú, ako bude hra prebiehať. Potom ju tlesknutím a výkrikom „dom“ odštartujú a našou úlohou je vo dvojiciach vytvoriť pomyselnú strechu domu. Facilitátorka vykrikuje počet osôb, ktoré sa majú do domčeka zmestiť a tie sa stavajú medzi dievčatá, ktoré postavili strechu. Vždy, keď sa niektorá do domčeka nezmestí, ostatné sa ju snažia „ubytovať“ v ďalšom kole.  Tak sa učia tímovej práci, vytvárajú priateľstvá.

Po zahrievacej aktivite si všetky posadáme do kruhu a tínedžerky postupne vystupujú do stredu a prezentujú svoje názory a pocity. „Predtým som nebola schopná hovoriť o tom, čo si myslím. Teraz je to iné. Mám tiež viac kamarátok. Hoci sme bývali v jednej dedine, skoro sme sa nerozprávali. Teraz, aj keď máme medzi sebou konflikt, dokážeme ho vyriešiť,“ hovorí Nila o tom, čo jej priniesol program Dievčenské farebné kruhy. Dievčatá sa stretávajú v škole raz v týždni s učia sa vytvárať svoj vlastný život.

 

Deti v kláštornej škole dokonca triedia odpad.

 

O ich živote rozhodujú iní

„Dievčatám v Barme nebola daná možnosť alebo schopnosti, aby robili rozhodnutia v záujme riadenia svojho vlastného života,“ vraví Brooke Zobrist, spoluzakladateľka barmskej organizácie Girls Determined, ktorá zastrešuje Dievčenské farebné kruhy. „V Barme ovplyvňujú dievčatá spoločenské normy, očakávania, čo by mali robiť. Ich rozhodovanie určuje aj ekonomická situácia rodičov,“ vysvetľuje Američanka.  

Ekonomická situácia rodičov je často tak náročná, že dievčatá musia prestať chodiť do školy a pracujú. „Ak rodičia chcú, aby dcéra pracovala v továrni a zarábala peniaze pre rodinu, väčšinou sa nebráni,“ vraví Brooke.

 „V niektorých komunitách, napríklad, v tých vidieckych a poľnohospodárskych, rodičia chcú, aby dievčatá pracovali, pretože nevidia hodnotu vzdelania. Školský systém nie je dobrý. Prečo by míňali čas a peniaze na to, aby išli do školy, keď v tom nie je žiadna hodnota pre poľnohospodársky život?  Škola je príliš ďaleko, je nebezpečné, aby dievčatá poslali do školy, myslia si často rodičia,“ pokračuje Brooke.

Najmä v priemyselných oblastiach sa zase dáva prednosť inému dieťaťu z rodiny. Či už mladšiemu alebo chlapcovi. „Hlavne v mestách narastá počet tovární, sú tam pracovné miesta pre deti – často sú to dievčatá, ktoré triedia, ukladajú do balíčkov, zatvárajú ich, strihajú látky. V týchto oblastiach uprednostnia rodičia výhody ďalšieho príjmu,“ vraví Američanka.

Ten pomôže, ak je niekto v rodine chorý. „Ak má niekto v rodine zdravotné problémy, ľahko sa rodina dostane do dlhu. Aj v našom programe viem o niekoľkých dievčatách, ktoré  pracujú cez víkendy alebo v lete, aby zaplatili zdravotníctvo pre niektorého člena rodiny,“ zdieľa skúsenosti Brooke.

Dievčatá v Barme majú málo možností rozhodnúť o svojom živote, väčšinou za ne rozhodujú ostatní. Organizácia Girls Determined sa to rozhodla zmeniť.

 

 

Muž chce ženské líderky 

Aktuálne pracuje s viac ako dvetisíc dievčatami v asi štyridsiatich komunitách v rôznych oblastiach Barmy. Dievčenské kruhy pre adolescentky sú zväčša v školách, ale organizácia pracuje napríklad aj v táboroch pre vnútorných vysídlencov jedného z etnických štátov Kačin.

Na mnohých miestach je ťažké získať podporu pre program, ktorý prináša iné než tradičné predstavy o postavení dievčat v komunite. Aj preto je dôležité, keď sa pre kruhy nadchne miestna autorita.

„Barma potrebuje ženské líderky. Na západe sú ženy nezávislé a slobodnejšie, zatiaľ čo v Ázii nie sú ženy také odvážne. Nie sú ani zvyknuté hovoriť, premýšľať a dôjsť k záveru,“ myslí si vedúci mních kláštora a školy v dedinke Taung Pyone. „Preto potrebujeme ženské organizácie. Veľa čítam a sledujem správy. Chcem, aby mali ženy a muži rovnaké práva,“ usmeje sa, keď sa ho pýtam, ako je možné, že premýšľa inak ako väčšina miestnych lídrov.

Hrdo sa s nami prechádza po škole, v ktorej dokonca triedia odpad. To je v krajine, ktorá sa len postupne otvára svetu, a teda aj plastu, nevídané.

 

 U War Yar Ma - vedúci komunity a mních z miestneho kláštora.

 

Aktívne v komunite

Po ukážke kruhov nás dievčatá pozývajú k sebe domov. Pretekajú sa, ktorá nám ponúkne viac jedla. Chutnáme arašidy na všetky možné spôsoby. Mama Ei Klaig Hin je vysmiata, že sa jej dcéra zúčastňuje kruhov, hoci nechodí do školy. „Otec chcel, aby som skončila,“ vraví 16-ročná dievčina, ktorá živí seba i rodinu tým, že tká školské tašky. Predáva ich v blízkom meste Mandalaj. A pritom sníva o tom, že bude tlmočníčkou. Navštevuje dievčenské kruhy a zúčastňuje sa aj ostatných aktivít, ktoré v komunite dievčatá realizujú.

 „Dievčatá sú aktívnejšie a významnejšie, než boli predtým. Teraz sa obávam, čo bude s chlapcami,“ smeje sa vedúci miestneho kláštora U War Yar Ma.

 

Takto sa pletú školské tašky. 

 

Mladé volejbalistky

Mních nie je jediný muž v dedine, ktorý je spokojný s realizáciou programu. „Som rád, že moja vnučka chodí do kruhov. Je aspoň slušná,“ vraví starý otec jednej z dievčat.

Rodičia podľa Brooke zväčša proti účasti dievčat v programe neprotestujú. „Napriek tomu, aké postavenie majú ženy v Barme, rodičia milujú svoje dcéry, starajú sa o ne a chcú pre ne to najlepšie. Problém s účasťou dcér na kruhoch je kvôli času – ak ide dievča na náš program, znamená to, že nemôže v tom čase strážiť mladšiu sestru alebo variť,“ hovorí Brooke.

Je popoludnie. Dievčatá sa s nami rozlúčili a idú hrať volejbal. To tiež nie je samozrejmosťou. „V dnešných moderných časoch môžu robiť dievčatá to, čo chlapci. Takže, keď chlapci športujú, prečo by nemohli aj dievčatá?“ vraví sebavedomo jedno z dievčat a uteká s loptou preč.