BRATISLAVA. Môžeme študovať, pracovať, dať deti do jaslí či do škôlky. No dáta nepustia a je jasné, že zarobíme menej len preto, že sme sa narodili ako ženy. Nepomôžeme si ani založením rodiny – starostlivosť o deti a domácnosť je totiž zvyčajne na našich pleciach. Domácim prácam venujeme oveľa viac času ako muži. Vyberáme si zamestnanie s ohľadom na rodinu alias kratší úväzok, čo v realite znamená, že zarábame ešte menej. Výsledkom je slabý dôchodok. A nedajbože, ak príde partner o prácu, či mi o partnera...

Ženy sa aj kvôli tomuto ocitajú častejšie ako muži na hranici chudoby a sociálneho vylúčenia. Ukázali to dáta európskych štatistikov.

A tak vieme, že:

Štyrikrát viac žien než mužov pracuje na čiastočný úväzok – 32 percent žien v porovnaní s ôsmimi percentami mužov. Asi tretina žien v produktívnom veku nie je ekonomicky aktívna, u mužov je to len necelá pätina.

Pätina žien žijúcich na hranici chudoby alebo sociálneho vylúčenia nie je aktívna na trhu práce najmä preto, lebo sa venuje neplatenej starostlivosti a práci v domácnosti.

Mnohé domácnosti sú stále do veľkej miery odkázané na príjem mužov ako živiteľov a ich partnerky zväčša nemajú dostatočný príjem, aby v prípade problémov udržali domácnosť nad hranicou chudoby.

V Európskej únii čelí 15 percent párov s deťmi riziku chudoby. Ak by prišiel o pracovný príjem muž, riziko chudoby dvojrodičovských rodín s deťmi by sa zvýšilo na 69 percent. Ak by o príjem prišla žena, na riziko chudoby rodiny by to malo oveľa nižší vplyv – 34 percent.

Takmer polovica všetkých jednorodičovských rodín žije na hranici chudoby a sociálneho vylúčenia, pričom sa to týka primárne žien. Tie sú na čele až 85 percent jednorodičovských rodín v Únii. Takmer polovica matiek samoživiteliek a tretina otcov samoživiteľov je vystavená riziku chudoby a sociálneho vylúčenia.

Chudoba je komplexný fenomén, ktorý sa netýka len ekonomických podmienok. V širšom zmysle je to obmedzená možnosť zúčastňovať sa na občianskom, spoločenskom a politickom dianí a obmedzená možnosť sociálnej mobility. (Rada Európskej únie, 2007)

Sme závislé

Bez príjmu druhej osoby v domácnosti majú ženy oveľa vyššiu pravdepodobnosť, že sa dostanú do pásma chudoby. Stačí rozchod s partnerom, ovdovenie a sú o krôčik bližšie k chudobe.

Je za tým aj nižšia zamestnanosť a nižšia mzda žien. „Ak zohľadníme hrubý mesačný príjem, tak ženy zarábajú až o 24 percent menej ako muži,“ upozorňuje Zuzana Maďarová z Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE). Hrubá hodinová mzda ženy je u nás o 20 percent nižšia ako u mužov, dodáva.

Závislosť žien od príjmu muža stúpa v závislosti na počte detí v rodine. „Iba polovica žien, čo má viac ako tri deti a žije s partnerom, je zamestnaná,“ hovorí Maďarová. V rovnakej situácii pracujú viac ako štyri pätiny mužov. Navyše až 44 percent žien žijúcich s partnerom a troma a viac deťmi má príjem nižší než je hranica chudoby. dodáva.

Znevýhodnenie žien sa kumuluje s vekom – hlavne, ak ženy žijú samy. Poberajú totiž omnoho nižší dôchodok než muži. Na Slovensku je rozdiel osem percent, no v Únii je to až 40 percent.

„Ženy častejšie pracujú na čiastočný pracovný úväzok, starajú sa o domácnosť a deti, majú prerušovaný pracovný život,“ vysvetľuje Maďarová.

Zázračné zlaďovanie, flexibilita či jasle?

Riešenie situácie žien vidí Daniel Gerbery z Inštitútu pre výskum práce a rodiny v zlaďovaní rodinného a pracovného života. Práve tu máme podľa neho medzery. „Môže to mať pozitívny vplyv aj na demografický vývoj,“ myslí si. Zakladanie rodín totiž podľa neho nepodporujú len finančné príspevky, ale aj prorodinné prostredie – napríklad podporou verejných služieb starostlivosti o deti. Práve tu totiž Slovensko zaostáva.

Cestu vidí Gerberi aj vo vyššej flexibilite práce a možnostiach nižších úväzkov. Upozorňuje však, že ide o rizikové formy, ak v nich zostanú ľudia dlhšie.

Kratší pracovný čas nevedie z dlhodobého hľadiska k väčšej nezávislosti žien ani podľa Oľgy Pietruchovej z odboru rodovej rovnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. „No možno na dva-tri roky, ak sa zosúladí so službami starostlivosti o deti, tak to umožní ženám viac pracovať,“ hovorí. Nejde však o rešenie na celú pracovnú kariéru, dodáva. Vhodnejší je flexibilný pracovný čas.

Podľa Maďarovej treba preto pracovať s rodovými stereotypmi. Všetky formy ohrozenia chudobou totiž vychádzajú práve z nich, vysvetľuje.

Najohrozenejší:

1. Mladí ľudia

Najviac ohrození sú mladí ľudia, hlavne ak už nežijú v jednej domácnosti s rodičmi. Veľký podiel mladých ľudí študuje a nie je ekonomicky aktívnych, keď sa však usilujú vstúpiť na trh práce, majú problémy nájsť si zamestnanie. Keďže často pracujú na čiastočný úväzok a dostávajú nízku mzdu, môžu čeliť riziku chudoby, aj keď majú platenú prácu.

2. Ľudia so zdravotným znevýhodnením

Spoločnosť často nie je dostatočne prispôsobená rôznym typom zdravotného znevýhodnenia a nedokáže zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých. V dôsledku toho sú ľudia so zdravotným znevýhodnením vystavení vyššiemu riziku chudoby: V roku 2014 bolo v EÚ 31 percent žien a 29 percent mužov so zdravotným znevýhodnením vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

3. Migrantky a migranti

Viac ako dve pätiny žien a necelé dve pätiny mužov pochádzajúcich z krajín mimo Úniu bolo v roku 2014 vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Žijú v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou účasti na trhu práce a podiel ekonomicky neaktívnych žien je v porovnaní s mužmi vyšší o takmer 20 percent.

4. Rómky (a Rómovia)

Deväť z desiatich rómskych žien a mužov žije v dôsledku systematického znevýhodňovania na hranici chudoby. Veľké rozdiely sú medzi ženami a mužmi aj v prístupe k vzdelaniu. V roku 2011 bolo v Únii zamestnaných takmer 35 percent rómskych mužov v porovnaní s takmer 21 percentami rómskych žien.
 

Prečítajte si aj Osamelé matky sú ohrozené chudobou a odráža sa to na ich zdraví