Keď sa blížime k areálu železiarní v Dolných Vítkoviciach v Ostrave, pohľad na ten industriálny skvost vo mne vzbudzuje zmiešané pocity. To budú zábery, povzdychnem si so sarkazmom. Ale na počudovanie, zistila som, že aj žena si tu vie zgustnúť a vidieť krásnu tvár industriálu. A to nielen vtedy, keď ten zaprášený, šedý areál spestrí farebný festival Colours of Ostrava.

 

Landek Park - Mining Museum.  Foto - mesto Ostrava

 

Vyrábalo sa tu uhlie a železo 

Vstupujeme na recepciu a odtiaľ po vonkajších schodoch ideme k výťahu. Ten nás vyvezie na vrchol Vysokej pece číslo 1, kde sa denne vytápalo 1200 ton surového železa v teplote 1150°C až 1250°C. Asi preto si podaktorí vo výťahu rozopínajú bundy, ako keby to teplo spred skoro 20 rokov cítili. Unikátny komplex totiž fungoval v rokoch 1828 až 1998. Ťažilo sa tu uhlie a vyrábalo železo.

Tu vidieť koksovne, vysoké pece a niekdajšiu čiernouhoľnú baňu Hlubina. Keď dorazíme úplne hore, Ostrava sa nám odmení prekrásnym výhľadom –odtiaľto vidno mesto ako na dlani a pridanou hodnotou sú železné konštrukcie, medzi ktorými sa 170 rokov pohybovali baníci a železiari. Industriálny komplex sa zmenil na výnimočné vzdelávacie, spoločenské a kultúrne centrum s nadregionálnym dosahom. Tieto industriálne pamiatky z 19. storočia sa snažia o zápis do zoznamu UNESCO.

 

Pece.  Foto - mesto Ostrava

 

Vo výške 71 metrov nad zemou

So skupinou novinárov vstúpime do kaviarne Bolt Tower, ktorá získala titul v architektonickej súťaži Stavba roku 2015 a ktorá je nad pecou vo výške 71 metrov. V ponuke, okrem pekného výhľadu, sú aj výborné zákusky. Pedstavte si tie zábery jahodových, gaštanových či iných zákuskov so šľahačkou nafotených s industriálnym pozadím. No nech mi niekto povie, že takéto železiarne sú ženám cudzie!

 

Bolt Tower.  Foto - mesto Ostrava

 

Neskôr sa prechádzame vonku, okolo kaviarni po špeciálnych mostíkoch. Cítiť, že dnes fúka veľmi silný vietor – je to teda prechádzka len pre silné povahy. Sprievodkyňa nám rozpráva o dejinách tohto miesta, ale aj o tom, že areál slúži na kultúrne aktivity na rôzneho druhu. Keď sa dám do reči s poľskou novinárkou Basiou Hobzdou z Radia Em z Katovíc dozviem sa, že ona sa zúčastnila najväčšieho hudobného festivalu, ktorý sa tu koná - Colours of Ostrava.

 

Poľská novinárka Basia Hobzda.  Foto - archív BH

 

Pohľad poľských novinárok

Na Basiu urobil Colours of Ostrava dojem. „Umelci - hviezdy, ale aj menej známi hudobníci, rôzne štýly hudby z celého sveta,“ vymenúva tromfy festivalu a popisuje ako sa párkrát ocitla pod pódiom na koncerte skupiny, ktorú pred tým vôbec nepoznala a odchádzala ňou očarená. Vysoko hodnotí tiež Čechov ako hostiteľov festivalu. „Postindustriálna kulisa sa úplne inak prezentuje teraz a inak počas festivalu, keď ukazuje svoju druhú tvár,“ hodnotí Basia. Ešte mi vŕta hlavou otázka, ako na ňu pôsobia tie pece?

„Je to výborné naaranžované vďaka svetlám a rôznym inštaláciám a v kombinácií s hudbou je výsledok neuveriteľný,“ opisuje. Jej kamarátka – Gosia Mura, tiež novinárka, to len potvrdí. „Prijateľná atmosféra, žiadne hádky, spoločná zábava v publiku, integrácia, najmä v baroch, je to pestré, farebné a asi menej snobské ako v Poľsku – oblečenie viac ležérne, chodí sem viac rodín s deťmi,“ dopĺňa Gosia.

 

Poľská novinárka Gosia Mura.  Foto - archív GM

 

Pohľad českej novinárky

Zaujme ma myšlienka, ktorá sa týka rodín s deťmi a opýtam sa ostravskej novinárky, ako ona vníma toto podujatie. „Colours of Ostrava je jediný hudobný festival, ktorého sa zúčastňujem skoro každý rok,“ hovorí Renata Bilan, redaktorka Českej televízie a zaspomína si na jeho začiatky, na známej ulici Stodolní – plnej hudobných klubov. Prvýkrát bol festival v roku 2002. Účinkoval tu vtedy napríklad aj Goran Bregovič so svojím orchestrom. „Ostrava konečne žila, ľudia sa prechádzali po celom meste, lebo koncerty sa konali v rôznych častiach,“ popisuje Renata. Neskôr sa festival preniesol na Čiernu lúku na Ostravskom zámku. „Vládla tam príjemná pikniková nálada, ľudia nosili so sebou deky, na ktoré si posadali a užívali si koncerty,“ spomína. Keď sa pýtam na novú tvar festivalu, čiže areál Dolných Vítkovíc, priznáva, že na začiatku sa jej nápad nepáčil.

„Už nebola zelená lúka, ale viac prachu a betónu, ale keď som počula komentáre návštevníkov, ktorí tým priestorom boli nadšení, pokúsila som sa zmeniť svoj postoj,“ vysvetľuje Renata.

 

Colours of Ostrava.  Foto - colours.cz

 

Na festival prídu aj slovenské kapely

Festival Colours of Ostrava bude tento rok od 19. do 22. júla a jeho 15. ročník láka návštevníkov na take mená ako Jamiroquai, Imagine Dragons, Norah Jones, Alt-J, Birdy, Laura Mvula, Moderat, Nouvelle Vague, Booka Shade & Craig Walker, Pierce Brothers, Faada Freddy, Afro Celt Sound System, Speed Caravan, Ferocious Dog, Haus, Louis Berry, Michael Kiwanuka, Blazin' Fiddles, Sam Lee & Friends, Donny McCaslin s kapelou. V programe je tento rok aj veľa slovenskej hudby. Vystúpia Longital, Katarzia, Billy Barman, Walter Schnitzelsson a zaznie aj koncertný program Peter a Lucia zložený z piesní Deža Ursinyho.

 

Colours of Ostrava v noci.  Foto - colours.cz

 

Keď tri ženy svedčia…

„Festival vždy prezentoval trocha alternatívnej hudby, world music atď., no našťastie nikdy tu nebol hraný vtieravý pop, za čo patrí veľká vďaka organizátorom,“ chváli Renata Bilan, ktorá aj tento rok navštívi festival so štábom Českej televízie, ale aj súkromne, s rodinou.

Všetky novinárky sa zhodnú, že každý by mal festival zažiť aspoň raz, aby pocítil jeho atmosféru na vlastnej koži. Odporúčajú tiež prehliadku areálu počas celého roka. Renata Bilan dnes už vyzdvihuje „ostravské Hradčany“ ako Dolné Vítkovice niektorí volajú.  Lebo práve tu vyniká Colours of Ostrava najlepšie. A keď už tri ženy svedčia, niečo na tom bude.

 

(Obsah vznikol v spolupráci s CzechTourism)

 

Prečítajte si aj Len 150 kilometrov od Bratislavy je impozantný Lysický zámok, ktorý preslávili inteligentné ženy