BRATISLAVA. Materské či rodinné centrá založili ženy, aby získali miesto pre stretnutia s deťmi či vzájomnú pomoc. A ponúkli iným ženám na materskej niečo zaujímavé. Od roku 1998, keď vzniklo prvé takéto združenie v Poprade, sa veľa zmenilo. Do centier už nechodia len ženy s deťmi, ale aj otcovia a dedkovia. Aj preto sa mnohé materské centrá zmenili na rodinné,

Dnes ich máme na Slovensku takmer 70, väčšinou fungujú ako občianske združenia a ponúkané aktivity či bežnú prevádzku zabezpečujú prevažne dobrovoľníčky či dobrovoľníci.

 

Foto Macko - Anikó Žilinčárová

 

Pomáhajú v ďalšej kariére

Pre ženy na a tesne po rodičovskej dovolenke má zmysel snáď akákoľvek socializácia, myslí si Vlasta Kostercová z portálu Flexipráca.sk. Centrá robievajú aj podujatia, ktoré môžu podľa nej pomôcť ženám v ich ďalšej kariére.

„Vytvárajú sa tam väzby medzi ženami so záujmom o určitú tému,“ hovorí. Význam stretnutí spočíva okrem získaných vedomostí aj v nových kontaktoch, dodáva. Človek tak podľa nej zistí, ako uvažujú iné ženy v komunite.

Rada by v budúcnosti videla väčšie prepojenie medzi centrami a rôznymi podnikateľskými ženskými klubmi či združeniami. „Ženy by sa takto viac priblížili k praxi,“ hovorí. Pár pokusov o školenia v materských centrách už sami zorganizovali.

 

 

 

 

 

Oslávenec z centra mesta

Túto nedeľu oslavovalo desať rokov rodinné centrum Prešporkovo z bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Patrí medzi najstaršie u nás. Prišlo asi 50 návštevníkov.

„Na rozdiel od iných centier, deti majú možnosť zabaviť sa na dvorčeku, ktorý sme si vlastnoručne obnovili,“ hovorí Dorota Kráková. Práve tu vystupovala akrobatická a žonglérska skupina Cirkus – Kus a krájala sa aj torta. Deti sa mohli naučiť žonglovať a vyskúšať ako sa stavajú pyramídy z ľudí.

Podobne ako iné centrá, aj Prešporkovo vzniklo z iniciatívy mamičiek. Založili ho v roku 2005 tri z nich. Doteraz spomínajú, aké bolo v tom čase náročné presvedčiť okolie, o čo im ide. Túžili po bezpečnom priestore na stretnutia s deťmi.

Prvý mesiac fungovali dve hodiny do týždňa, dnes je priemerná denná návštevnosť okolo 40 rodín. Za tie roky tak Prešporkovom prešli tisíce detí. Je za tým tradícia krúžkov a tiež to, že je to v centre jediné nekomerčné miesto.

Centrum ponúka program pre rodiny s deťmi od nula do šesť rokov. „Deti takto vyrastajú v spoločnosti rovesníkov a mamy nestratia kontakt s okolitým svetom,“ hovorí Kráková. Jeho chod zabezpečuje päť tímov – prevádzkový, propagačný, programový, projektový a peňažný. Dokopy ide podľa nej o 25 rodín, ktoré sa denne – či už fyzicky alebo elektronicky – podieľajú na jeho fungovaní. „Hovoríme o rodinách, lebo bez spolupráce ostatných členov by mamičky neboli schopné starať sa o deti, domácnosť a zároveň sa venovať Prešporkovu,“ vysvetľuje.

Najväčší záujem je o Minifolklór či Folklór v srdci, mamičky vyhľadávajú cvičenie Fitmama. Pre odrastené deti členiek od šesť rokov vznikol podľa Krákovej takzvaný Luk klub, ktorý sa odohráva vonku. „Deti sa tu spolu s certifikovaným lektorom učia rytierskym cnostiam,“ hovorí. Pri cvičení s lukom si tiež zábavnou formou posilňujú držanie tela a chrbticu.

Do centra podľa Krákovej chodia s deťmi aj muži. Nájdu tu aj špeciálny krúžok pre oteckov a ich deti –  Majstrovníček. Počas neho sa spolu učili vyrábať napríklad vtáčie búdky alebo šarkanov. „Najnovšie sme kúpili do herne vzdušný hokej, to by tiež mohlo zaujať oteckov, “ dodáva.

 

Prešporkovo.

 

Vydržali, aj keď im nepriali

O rok staršie – teda 11-ročné, je rodinné centrum Ráčik v bratislavskej mestskej časti Rača. Pri jeho vzniku stála podľa Andrei Čabákovej snaha mamičiek vytvoriť priestor pre seba aj svoje deti. Tiež spoznať iné ženy a priniesť aj pre ne možnosť zmysluplného trávenia voľného času, vysvetľuje.

„Ráčik bojoval o vlastné priestory a dodnes musí obhajovať svoj význam,“ hovorí. Naráža na problémy okolo priestorov. Tie museli v roku 2008 vypratať. Centrum načas fungovalo dokonca vonku. Po dvoch rokoch núdzového fungovania im dal za pravdu súd.

„Momentálne máme vyše 20 členov, ktorí pracujú pre Ráčik na dobrovoľníckej báze,“ hovorí Čabáková. Okrem toho pomáhajú aj dobrovoľníci, ktorí nie sú členmi občianskeho združenia, dodáva.

Záujem o ponúkané aktivity je veľký – kurzy bývajú naplnené na 100 percent. Najväčší záujem je o tvorivé aktivity ako dielničky, jazykové kurzy, cvičenia pre deti či čítanie rozprávok známymi osobnosťami. Veľkej obľube sa tešia aj jednorázové akcie ako lampiónový sprievod, karneval či ples.

Za mesiac sa v centre premelie okolo sto ľudí. „Chodia aj muži – oteckovia či dedkovia, dokonca čoraz častejšie,“ hovorí. Aj preto sa časom z materského centra stalo rodinné.

 

Foto - Ráčik

 

Dobrovoľne vo voľnom čase

Aj na začiatku príbehu rodinného centra Macko v bratislavskej mestskej časti Dúbravka bola túžba stretávať sa aj mimo ihriska. Nezávisle od seba vznikli tri skupiny žien, ktoré sa nakoniec spojili a pred 13 rokmi založili občianske združenie MC Macko.

Tri hlavné zakladateľky boli: Veneta Macková, Ľubka Kollárová a Erika Ághová. Tá sa do Macka po rokoch vrátila a momentálne je jednou zo štatutárok.

„Nikto z členov nie je v pracovnom pomere a všetci svoju prácu vykonávajú bez nároku na akúkoľvek odmenu, všetci sú u nás dobrovoľníci,“ hovorí predsedníčka Macka Ivana Fratričová. Na každodennom chode sa v súčasnosti podieľa asi osem dobrovoľníčok, dodáva. Celkovo sa podľa nej zapája okolo 18 ľudí vo svojom voľnom čase. Pomáhajú napríklad pri renovácii priestorov a záhrady, príprave a realizácii programu, administratívnej činnosti, správe priestorov, web stránky či propagácie.

Počas týždňa majú pravidelne otvorenú herňu, ponúkajú aj tvorivé dielničky, divadlo pre deti, ale aj odborné prednášky z oblasti výchovy, psychológie, medicíny, životného štýlu, výstavy kníh a literatúry či ručných výrobkov mamičiek z okolia. Besedovalo sa tu o očkovaní, nosení detí, ale aj so spisovateľmi. Pravidelne sa tu stretávajú ženy na podpornej skupine dojčenia alebo v skupine pre tehotné ženy. Nájdete tu aj o podpornú skupinu k bezplienkovej komunikačnej metóde či kontaktnému rodičovstvu. Pre dospelých ponúkajú jazykové kurzy tiež cvičenie.

Záujem o aktivity je podľa Fratričovej pomerne veľký. Odhaduje, že len za jedno dopoludnie sa tu premelie okolo 30 návštev – v zime skôr vnútri, na jar a v lete sa rodiny vyberú do záhrady.

 

Foto Macko - Anikó Žilinčárová

 

 

Najväčší záujem detí je momentálne o folklórik. Vedú aj výtvarné krúžky a angličtinu pre najmenších. Momentálne je veľký záujem aj o Monte herničku. Tú spustili od februára a koná sa raz za mesiac.

Osobne má najradšej akcie v záhrade spojené s divadielkom Dorotky a Pipa. „V záhrade býva od jari do jesene naozaj veselo, je verejná, môžu ju využívať všetky rodiny z okolia,“ hovorí.

Do Macka chodia pravidelne aj oteckovia – niekedy sa v herni stretnú aj dvaja či traja. „Dokonca máme už dlhé roky v našich radoch jedného tatina - dobrovoľníka, ktorý nám robí fotografa a aktualizuje webovú stránku,“ hovorí. Názov z materského na rodinné však nemenili kvôli mužom, ale pre svoje zameranie na celú rodinu, vysvetľuje.

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší. 

 

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk