Dva dni v Chujave

 

Takmer každá ťuťu ňuňu situácia má svoj šialený protipól. V adventnom a vianočnom období špeciálne, lebo chceme, aby boli pre dieťa kúzelné. A tak sa popri všetkých povinnostiach súvisiacich s koncom roka púšťame do dlhého zoznamu vianočných aktivít. Krásne je, ak si cielene vieme spraviť spoločný čas napriek nástrahám pracovného sveta a domácnosti, ktorá priam volá po utieraní prachu či umývaní okien.

Kašľať na ne!  Radšej si tu spoločne vyrábame pár pohľadníc, čo nebudú stačiť, napečieme trochu medovníkov, ktoré stihneme zjesť, zdobíme okná a čítame si o Vianociach. Háčik je však v rodičovskom očakávaní toho, ako veľmi naše deti tieto aktivity ocenia. Lebo oni by si možno radšej stavali lego. Bez vianočných motívov.  

Minulý rok sme nášmu synovi Matúšovi vymysleli, že namiesto čokoládového adventného kalendára zabalíme knihy, na každý deň jednu. Vyberali sme také, kde nájdeme vianočnú atmosféru, jeho obľúbené, niečo som požičala z knižnice, tuším som jednu kúpila. Malo to byť  večerné čítanie s prekvapením na advent.

Deň dobrý – to bola fotka so zabalenými očíslovanými knihami ozdobenými vianočnými svetielkami, Matúšove rozžiarené oči a môj pocit, že som zvíťazila nad komerciou a vychovávam intelektuála. Deň zlý – to bolo jeho sklamanie, keď si odbalil knihu a nechcel ju čítať, keď sa zlostil, že prekvapenie nevyšlo a moje sklamanie, že to proste nefunguje, ako som si vymyslela. Ďalší dobrý deň však bolo uvedomenie, že som sa mohla vykašľať na balenie, knihy s vianočnou témou by si predsa pokojne vybral on sám.

Tento rok sme sa s mužom „hecli“ a adventný kalendár sme pre Matúša vyrobili. Že akože sa radšej zameriame na atmosféru. Vymysleli sme 24 obáločiek, do ktorých sme vložili maličkú sladkosť a predvianočnú aktivitu. Nič extra, len veci, čo by sme normálne robili. Čečina do okien, pečenie s kamarátmi, koledy, korčuľovanie, veľa čítania, delenie sa, ak sa v obálke nájde viac kusov sladkostí. Samozrejme, sme to nestihli do finálnej podoby, kedy dieťaťu hrdí ukážete, čo ste pre neho nachystali, odostriete pomyselnú oponu s veľkým tradá! Ono, to tradá má u nás väčšinou aj tak neúspech, takže hodina dobrá bola, že nám Matúš pomáhal s inštaláciou obálok a bolo nám spolu super.  

A hodina zlá príde pokojne aj každý deň. Napriek difúzovaniu esenciálneho oleja Christmas Spirit, mandarinkám, čítaniu o narodení Ježiša a delení sa. A mňa to štve, lebo veď to predsa malo byť inak! Ale nakoniec som rada, že hodiny zlé prichádzajú, keď sme spolu. Aby sme sa všetci traja naučili vyjadriť hnev a frustráciu inak, dohodnúť sa, uzmieriť sa a povedať prepáč. Nielen na Vianoce.

 

 

Prečítajte si aj Stĺpček Ženy na dedine: Keď ženy zatvárajú krčmu

 

 

Ženy v meste