Koľko času denne trávite so svojimi deťmi? Alebo lepšie, koľko času s nimi trávite denne s výnimkou presunov do a zo školy, jedla, písania úloh, odprevádzania na krúžky, rozdávania pokynov, dohľadu nad tým, či sa poriadne umyli, obliekli a či si nezabudli desiatu? Neviete? Ani ja som tom nevedela, len som si naivne myslela, že veľmi veľa. Aj preto, že pracujem z domu a moja osemročná dcéra nechodí do družiny, takže je doma skoro popoludní.

Raz som si však zapisovala, koľko času s ňou strávim reálne. Myslím, bez prítomnosti iných ľudí, bez poklusu, bez toho, aby mnou trhlo po každom upozornení, že mám email, sms, bez toho, aby som odbiehala podliať kurča, vyvesiť bielizeň a hlavne bez rozmýšľania o mojich starostiach a mojich termínoch.

Nebudem tu uvádzať to číslo, ale bolo také nízke, až ma to zahanbilo. Keď som si uvedomila, že o pár rokov moja dcéra už o moju prítomnosť a spoločné aktivity nebude celkom prirodzene javiť až taký záujem, zostala som smutná.

Tak som si dala záväzok. Nech sa deje čokoľvek, nech svet či ja prežívame krízu, každý deň budem s mojou dcérou dve hodiny. Ona a ja. Všetko sa vypne, mňa nebude vyrušovať rozhádzaná kuchyňa, plná práčka, nedopísaný článok...

Asi si poviete, že dve hodiny sú nič. Možno, ale skúste si vo svojich nadupaných dňoch a pri rozvrhoch krúžkov vašich detí, nájsť denne dve celé hodiny času na hru (nie počítačovú), hlbší rozhovor alebo len na nezmyselné chichotanie.  Zdá sa to jednoduché, ale nie je.

V mnohých časopisoch sa píše, že ženy sa len vyhovárajú, že nemajú čas si urobiť makeup, ísť si zabehať, či si posedieť s kamarátkami. Že je to len o lepšej organizácii času a o prioritách. Iste je, len sa málokedy hovorí, že by sme si mali nájsť aj čas na deti. Zmyslupný čas.