Džentlmen bez obalu

 

Triedim odpad. Poctivo už niekoľko rokov. Jediné, čo zatiaľ nerobím, no plánujem, je kompostovanie. Mám triediace nádoby na plast, papier, sklo a kovy. Pri pohľade na rýchlo sa plniace nádoby uvažujem, prečo musím mať mesačne štyri veľké vrecia plastov, jeden a pol vreca papiera, vrece kovov a polovicu vreca skla. Je pravda, že smetná nádoba v rámci komunálneho odpadu je výrazne odľahčená. A keď začnem robiť kompost…

Aj za pomoci manžela (zatiaľ vlažnej) som sa dala na boj proti obalom. Definitívne ma k tomu priviedol článok v ženskom časopise o Bey Johnson, ktorá je známou propagátorkou života bez obalov. Téma ma tak nadchla, že som ju predebatovala hneď s niekoľkými priateľmi a, samozrejme, názory sú rôzne. Dokonca zaznel aj taký, že spolovice je to výmysel a z druhej lož. Viete, Bea Johnson, ktorá má webovú stránku www.zerowastehome.com, žije v Spojených štátoch amerických, v krajine nekonečných možností. A my tu na Slovensku.

Pozrela som si Beino video a žasla som nad chladnou, čistou, neosobnou domácnosťou. Na jednej strane som zatúžila mať takú domácnosť – čistú, bez zbytočností –, no na druhej starne som si povedala, že svoj život si neviem predstaviť bez dekorácií či osobných predmetov. Veď to už aj môj milovaný funkcionalizmus bol ozdobnejší. Prediskutovala som všetko s priateľkou a kolegyňou Elenkou a rozhodli sme sa skúsiť to.

Obe vieme a zhodli sme sa na tom, že nezachránime svet, no budeme mať dobrý pocit. Taktiež vieme, že na sto percent to nedáme, ale tam, kde nám to slovenské možnosti dovolia a nebude sa nám to osobne priečiť, vyskúšame Beine inšpirácie. A tak vznikla rubrika Džentlmen bez obalov, kde vám sprostredkujeme naše dojmy a inšpirácie. Obe žijeme v mestách, Elenka v Partizánskom a ja v Bratislave, trochu v iných svetoch. Uvidíme, či zaznamenáme veľké alebo skoro žiadne rozdiely.

Ako prvé som si zobrala na mušku papier. Najviac z toho množstva separovaného papierového odpadu tvoria v mojej schránke reklamné plagáty, noviny a iné. Nalepila som na schránku nálepku Letáky nie. Nečítam ich, tak mám s nimi len zbytočnú prácu. Niektoré, tie na novinovom papieri, sú vhodné do kozuba. Hneď v ten deň, ako som nalepila nálepku, som našla v schránke reklamné noviny potravinového reťazca. Približne za týždeň letákov výrazne ubudlo, čomu sa veľmi teším.

Plasty. Myslím si, že úplne sa ich nedá zbaviť, no ako prvé som začala nakupovať potraviny do mojich obalov. Aké boli reakcie? Nákup ovocia a zeleniny na tržnici – do vlastného plátenného obalu bez problémov. Nasledoval nákup pečiva, brala som tri druhy. Pani predavačka s igelitovým vreckom na ruke ihneď brala ďalší igelit, do ktorého plánovala dať dva koláče. Poprosila som ju, aby mi ich vložila do môjho plátenného obalu. Pýtala som si dve pečivá – tá istá reakcia a moja odpoveď: „Prosím, môžete mi ich dať sem k tým koláčom?“ Začudovala sa. A tretí druh pečiva takisto. Myslím si, keď tam prídem druhýkrát, pani predavačka už bude zvyknutá. Tretí nákup bol v mliekomate, štvrtý v mäsiarstve. Šunka. Podala som pánovi mäsiarovi nádobu, s úsmevom ju zobral, dal na váhu a začal krájať. Veľmi príjemný sobotný nákup. Domov sme prišli bez igelitiek, igelitových vreciek, cudzích obalov. To som však nekupovala múku, koreniny, kozmetiku, drogériu…

 

Elenkine prvé dojmy:

Hneď na druhý deň, ako sme sa rozhodli pre experiment, mi napísala: „Snažím sa byť v tom poctivá a páči sa mi to čoraz viac. No napriek tomu je to len mala časť z toho kvanta obalov. V bioobchode v Partizánskom sa dajú rôzne pochutiny kúpiť bez obalu. Mám doma množstvo rôznych misiek a obalov, zatiaľ mi na nákupy pohodlne stačia. Zemiaky som kupovala do vlastnej tašky. Treba rátať s určitou hmotnosťou, ktorá je zatiaľ zanedbateľná. Išla som na zmrzlinu s vlastnou nádobou, čo moji rodičia voľakedy aj robili, ale dnes často kúpime v potravinách už balenú. Čiže som sa opäť vrátila k nákupu u Ismeta,  čím podporujem miestneho predajcu.

 

Na začiatok sme si s Elenkou stanovili, že:

• budeme používať vlastné nádoby, ktoré už máme alebo si ich vytvoríme z materiálov, ktoré nájdeme doma,
• nákup budeme vkladať do vlastných tašiek (vlastne to robíme dávno, no niekedy ešte uletíme smerom k igelitkám).

 

Prečítajte si aj Bea Johnsonová má za rok nulový odpad. Na Slovensku sa to veľmi nedá

 

 

Ženy v meste