Fotografka Bleyová vystavuje autoportréty v netradičnom intímnom prostredí

 

BRATISLAVA. Názov výstavy Príchody záchody odchody fotografky Dany Bleyovej je záhadný aj úsmevný. Jej návštevník v bratislavskej Galérii Cit zistí, že sa naozaj týka toaliet. 

„Začalo to pred desiatimi rokmi, kedy ma uchvátila na anglickom zámočku zlatá toaleta. Najprv som vyfotila ju, a potom sama seba v zrkadle. Potom som sa sportrétovala na ďalšej toalete. A odvtedy to začalo, že už som vyslovene programovo všade, kde som mohla, som sa sfotografovala. Len v Anglicku, lebo bežne pri sebe fotoaparát nenosím. Ale tam je môj spoločník, to je jediné také odľahčenie, jediná moja výtvarná realizácia,“ uviedla pre TASR Dana Bleyová.

 

Foto – galeriacit.sk

 

Anglické toalety

Jej premiérová tematická toaletná výstava uzatvára dlhodobý projekt fotografovania vlastných portrétov v priestoroch anglických toaliet. Spočiatku sa snažila využiť moment, kedy sa tam nik iný nenachádzal, neskôr už zachytávala aj ostatné ženy. Autorka sa priznala, že zo stoviek fotografií vybrať na výstavu takmer 40 nebola jednoduchá záležitosť. 

„Preto sú v dvoch radoch, čo ja nemám rada, že veci sú nainštalované v dvoch radoch pod sebou. Ale v tomto prípade to potrebuje aj tú kvantitu, rôznorodosť tých prostredí si to vyžaduje,“ zdôvodnila fotografka.

 

Foto – galeriacit.sk

 

Umelecká rodina

Dana Bleyová (1954) absolvovala v rodnej Bratislave štúdium propagačnej grafiky na Strednej škole umeleckého priemyslu a úžitkovú grafiku na Vysokej škole výtvarných umení. Potom vyštudovala fotografiu na Inštitúte výtvarnej fotografie pri Sliezskej univerzite v Opave, kde šesť rokov pôsobila ako pedagóg grafického dizajnu. Pochádza z umeleckej rodiny, otec Pavol Bley bol maliar a matka Oľga Bleyová fotografka. Ich dcéra od konca 70. rokov 20. storočia tvorila grafické návrhy divadelných a iných plagátov, bulletiny, knižné, gramofónové a iné obálky s vlastnými fotografiami či propagačné materiály na Agrokomplex v Nitre, Múzeum SNP v Banskej Bystrici a iné podujatia.

Vytvorila animovaný film Krídla, ocenený za výtvarné riešenie Cenou Galérie hlavného mesta Praha (1984). Za návrh plagátu v medzinárodnej súťaži k olympiáde 1980 získala bronzovú medailu (1979), neskôr zlatú medailu za fotografiu vo Vsetíne a niekoľko ďalších ocenení za grafické riešenia rôznych tlačovín. V Česku pôsobila od roku 1992, 10 rokov bola grafičkou časopisu Fotografie magazín. V roku 2009 sa vrátila na Slovensko.    

 

Foto – galeriacit.sk

 

Vystavovať začala po skončení štúdia na kolektívnych prezentáciách Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave, spoločných výstavách grafikov a fotografov na Slovensku a neskôr v Česku. Prvú samostatnú prezentáciu mala vo Filmovom klube v Bratislave (1982), neskôr v Ostrave, Žďári nad Sázavou, Benešove pri Prahe, Kladne, Mariánskych Lázňach. Ostatné výstavy mala na Slovensku – s názvom „Fotoobrazy nad gauč aj ku kobercu“ v stupavskej synagóge (2014) a Fotohranie v bratislavskej Umelke (2016). Táto potrvá do 24. novembra.

 

Prečítajte si aj Umenie kŕmi dušu, technológie ju drancujú, hovorí britská kurátorka Jane Neal