Keď sa povie Iuventa, Bratislavčania si vybavia bazén a krúžky pre deti. Málokto však vie, že táto organizácia má toho pod palcom oveľa viac. Napríklad aj známy program Erasmus+, prostredníctvom ktorého sa môžu mladí zúčastňovať mobilít a vzdelávať sa vo svete. Tiež neformálne vzdelávanie mládeže, aj ľudí, ktorí s ňou pracujú, medzinárodné projekty, výskumné aktivity, odborné konferencie. Iuventa však už dávno nie je tým, čím bývala v časoch svojej najväčšej slávy. Alena Minns do nej prišla práve preto, aby to zmenila.

„Keď som sem prišla pred šiestimi mesiacmi, nemala som čas pomaličky si zvykať a rozpozerať sa, musela som okamžite naplno fungovať a dynamicky nastavovať zmeny.  Musela som začať úplne od začiatku cez nastavovanie prierezových oblastí - smerníc, ekonomického oddelenia, rozpočtu až po nastavenie odborných činností, “ hovorí.

Alena Minns. Foto - Andrej Galica

Boli aj polená pod nohy

Priznáva, že nebolo ľahké získať odborníkov, dokonca aj mnohí spolupracovníci spočiatku o jej úmysloch a schopnostiach pochybovali. Boli nedôverčiví, negatívne nestavení, niektorí jej priamo hádzali polená pod nohy. Ona to však nevzdala. „V živote mám veľké šťastie na ľudí a vždy som si ich vedela získať. Aj tu som hneď odhadla, ktorí ľudia sú kľúčoví, s ktorými musím komunikovať a nájsť spoločnú cestu. Nakoniec sa mi ich podarilo presvedčiť, že mi naozaj ide len o to, aby som túto firmu nastavila tak, že nech by tu sedel akýkoľvek riaditeľ, Iuventa bude dokonale fungovať. Keď sa obklopíte správnymi ľuďmi, funguje odbornosť aj motivácia, veci sa hýbu rýchlo,“ vysvetľuje. 

Na začiatok si stanovila jasný cieľ: vrátiť Iuvente všetky aktivity, pre ktoré bola zriadená. Jej výhodou je, že mládežnícku problematiku dokonale pozná, má skúsenosti s formálnym aj neformálnym vzdelávaním i výskumom.

„Predtým, ako som prišla do Iuventy, som pracovala v Metodicko-pedagogickom centre, čo je tiež organizácia priamo riadená ministerstvom školstva a zaoberá sa vzdelávaním učiteľov. Pôvodne som vyštudovala učiteľský smer  výtvarná-občianska-etika, učila som na Strednej odbornej škole scénického výtvarníctva, na základnej umeleckej škole aj na vysokej škole, urobila som si dva doktoráty a ako interný doktorand som tiež bola stále v kontakte s mladými ľuďmi. Školstvo poznám naozaj dokonale. Iuventa je síce špecializovaná na problematiku mládeže a neformálny spôsob vzdelávania, ale prioritné témy sú súčasťou akéhokoľvek vzdelávania – či formálneho alebo neformálneho alebo aj vzdelávania učiteľov.  Okrem toho som dlhodobo pracovala na projekte, v rámci ktorého sme učiteľov viedli k aktivizujúcim metódam vo vzdelávaní,“ hovorí. 

Alena Minns s tímom.  Foto - Andrej Galica

Decká sa nebudú bifľovať, učme ich inak

Aktivizujúce metódy vo vzdelávaní to sú tie, ktoré v našom školstve najviac chýbajú. „Naše formálne školstvo má veľmi zlú reputáciu, lebo stále používa tradičné formy vo vzdelávaní a kladie dôraz len na kognitívne poznatky, memorovanie a výsledky. Deti v školách tlačíme do toho, aby neustále vedomostne napredovali. Dokonca im percentuálne vyrátavame a zhodnocujeme, aké mali výsledky v teste, v ústnej odpovedi. Zabúda sa na hodnotový aspekt. Dá sa povedať, že hodnoty sú v našom školstve úplne zabudnuté. Potom sa netreba čudovať, že v školách je negatívna klíma a máme problémy so šikanovaním,“ konštatuje Alena Minns.

Ako ďalej hovorí, aktivizujúce metódy vo výchove sú zamerané na to, že dieťa sa nemá učiť naspamäť nejaké poznatky a memorovať, ale má si ich konštruovať,  hľadať, samé ich má získavať. „Tým pádom má dieťa vlastnú motiváciu niečo sa naučiť a to si potom pamätá lepšie a dlhší čas. Čiže treba hľadať zaujímavejšie spôsoby, ako by deti mohli získať poznatky. A zároveň rozvíjať hodnoty a venovať sa hodnotovej orientácii. My sme sa napríklad tri roky venovali projektu, ktorého cieľom bol rozvoj mediálnej gramotnosti u detí a tiež etická, dopravná a zdravotná výchova, teda záležitosti, ktoré sú pre život nesmierne dôležité, ale škola sa im nevenuje, alebo len veľmi okrajovo.“

Foto - Andrej Galica

Šanca pre mladých po škole

Preniesť zaujímavé projekty do školskej praxe však nikdy nebolo jednoduché. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo Alena Minns chcela ísť do Iuventy a venovať sa radšej neformálnemu vzdelávaniu.

„Naše formálne školstvo je veľmi obmedzené štátnym vzdelávacím programom, deti majú veľa učiva, ktoré sa musia naučiť za presne určený čas a keď odídu zo školy, tam sa to končí. A to je priestor pre nás, aby sme pôsobili na mládež, vychovávali ju a vzdelávali, umožnili jej napredovať mimo školského prostredia. Rozširujeme mladým možnosti a poskytuje im vedomosti a zručnosti  takým spôsobom, že je to pre nich prijateľné – neformálnymi metódami. Lebo vieme, akí sú – kritickí, potrebujú priestor na sebavyjadrenie, diskusiu a  participáciu. My im to všetko umožníme. Robia to, čo ich baví a takým spôsobom, ako ich to baví. Či už je to cez neformálne vzdelávanie, alebo cez vlastné projekty, na ktoré môžu u nás získať granty, dotácie.“

Prostredníctvom Národnej agentúry Programov Erasmus+, grantov a dotácií sa mladí ľudia môžu realizovať aj v rámci medzinárodnej spolupráce. „Umožňujeme im zúčastňovať sa mobilít - mládežníckych výmen a dobrovoľníctva, vzdelávať sa  v zahraničí na konferenciách a  seminároch, kde sa dostávajú do kontaktu so zahraničnou mládežou a inou kultúrou. Niektorí idú do zahraničia prvýkrát, a je to veľké plus pre ich život,“ konštatuje Minns. Samozrejme, neorientujú sa len na mladých žijúcich v Bratislave. Iuventa má dnes vybudovanú sieť regionálnych koordinátorov, čo sú nadšenci a dobrovoľníci pracujúci s mládežou, ktorí mladým ukazujú možnosti a podporujú ich v záujmových činnostiach. A túto sieť plánuje aj naďalej rozširovať.

Foto - Andrej Galica

Šiesty ženský zmysel

Často sa hovorí, že naše školstvo je prefeminizované a že v ňom pracujú najmä ženy. Alena Minns však hovorí, že vo svojej praxi sa stretáva viac s mužmi.

„Teraz to už začíname rodovo trošku vyrovnávať, mám napríklad ekonomickú riaditeľku aj rozpočtárku, čo sú v takejto veľkej inštitúcii kľúčové osoby. Ale riaditelia odborov sú najmä muži. V školskom prostredí je síce veľa žien, ale čím idete vyššie, tým viac pracujete s mužmi. Ale možno je to len otázka času, kedy sa to zmení. Pravda je, že príčinou je často aj to, že ženy sa chcú venovať deťom a rodine a tým pádom sa funkciám vyhýbajú. Ja ich aj chápem. Tejto agende sa totiž musíte venovať na sto percent. Keď vstanem, už idem naplno a od šiestej rána premýšľam, čo všetko treba vybaviť. Okolo pol piatej odtiaľto utekám zobrať dcéru zo školy, potom na chvíľu vypnem, lebo sa s ňou učím, no medzitým ešte vybavujem  telefonáty, píšem esemesky, riešim pracovné záležitosti. Keď dcéra zaspí, píšem maily. Moji zamestnanci si ráno bežne nachádzajú maily, ktoré som im poslala o jednej v noci. Našťastie, máme odborníčky aj ženy a veľmi rada s nimi pracujem. Je to iné, ako keď pracujete s mužmi,“ zhodnotí. 

Na otázku v čom je práca so ženami iná, Minns odpovedá inak, než by mnohí čakali. „Jednoducho, ženy majú ďalší zmysel. Muži sú viac racionálni. My sme emocionálnejšie a intuitívnejšie, používame ďalší zmysel, ktorý aj mne pomáha komunikovať, zvažovať a vnímať veci. Neriadim sa len rozumom, niekedy sa riadim aj intuíciou. A nikdy ma nesklamala. Skôr naopak, keď som nechala rozhodovať len rozum, hoci mi intuícia hovorila niečo iné, no ja som ju nepočúvala, vtedy som sa sklamala,“ konštatuje.

Foto - Andrej Galica

Úspech či neúspech nerieši

Keď šla Alena Minns do Iuventy, napriek úvodnému rešpektu, neúspechu sa rozhodne nebála. „Neúspech je prirodzený a úspech vždy prichádza len po tvrdej práci. Nikdy vopred neriešim, či budem mať úspech alebo neúspech. Som orientovaná na cieľ, idem po výsledku a urobím všetko preto, aby výsledok bol taký dobrý, aký ho chcem mať. Či to však bude pre mňa znamenať úspech alebo neúspech, na to sa už nepozerám. Teraz ma napríklad zaujíma len to, aby som túto inštitúciu postavila na nohy. Nie kvôli sebe, ale preto, aby fungovala pre mládež a pre ľudí, ktorí s ňou pracujú a z ktorých mnohí tu boli oveľa skôr ako ja,“ odpovedá vecne. 

Veľmi dobre vie, že má pred sebou ešte veľa práce. V prvom rade chce posilniť odbory – Národnú agentúru   Erasmus+, Odbor podpory práce s mládežou,Odbor predmetových olympiád a postupových súťaží, aj Oddelenie ľudskoprávnej výchovy a prevencie extrémizmu, ktoré vytvorila a už sa začína rozrastať. No a potom je tu ešte obrovská budova, ktorá potrebuje veľa opráv.

„Máme malé Biele divadlo, kde prebiehajú krúžky aj predstavenia a potom veľké divadlo, ktoré je úžasné, ale nefunkčné. Keď som sem prišla a postavila som sa do hľadiska, uvedomila som si, že to je presne to divadlo, ktoré si pamätám z detstva. Chcem, aby fungovalo, aby tam prebiehali rôzne aktivity. A plánujeme aj digitalizáciu kina, obnoviť a podporiť krúžkovú činnosť pre deti a mládež. Na to všetko bola Iuventa kedysi zriadená, prúdil v nej život. A ten chcem do nej vrátiť.“

Foto - Andrej Galica

Podporme talenty, ale aj znevýhodnené skupiny

Veľkou témou je prevencia radikalizácie a extrémizmu. Minns ešte ako výskumná pracovníčka rozbehla na Slovensku projekt s Veľkou Britániou s názvom Vzdorujeme extrémizmu, ktorý sa zameriava na prevenciu radikalizácie a násilného extrémizmu. „Vo Veľkej Británii majú skúsenosti s extrémizmom mladých oveľa dlhšie ako my. Preto som bola rada, že som sa mohla oboznámiť s ich metódami prevencie a pomôcť priniesť tieto osvedčené postupy na Slovensko,“ hovorí.

„Najskôr sme v rámci výskumu zisťovali, aké sú hodnotové postoje mladých, ako dokážu rešpektovať a tolerovať iné národnosti, kultúry, vierovyznania, aké majú kritické myslenie. Aj keď sú to ťažko merateľné veci, vždy musíte najskôr zistiť skutkový stav a na základe toho nastaviť školenia. Ale opäť nehovorím o klasickom spôsobe získavania poznatkov a zmene hodnôt. Dnes keď pracujete s mladými a chcete ich niečo naučiť, musíte používať audiovizuálne diela, interaktívne pomôcky, sociálne siete, aby ste sa k nimi priblížili. Nemusíme robiť hneď komplikované a veľké veci. Toto je choroba slovenského národa, že musíme všetko komplikovať. Namiesto toho, aby sme hľadali spôsob, ako niečo urobiť jednoducho a išli po tom, tak hľadáme komplikované cesty a potom to znegujeme,“ konštatuje Minns.

Ako hovorí, dôležité je poznatky deťom nielen sprostredkovať, ale nechať ich, aby ich zároveň tvorivým spôsobom spracovali ďalej - cez tvorbu audiovizuálneho diela, fotografiu, článok alebo iné kreatívne  aktivity. „Sebarealizácia je deťom a mládeži blízka a prirodzená,“ vysvetľuje. Dodáva, že v súčasnosti pripravujú v Iuvente projekt, v rámci ktorého chcú rozbehnúť medzinárodné školenia pre mladých ľudí v  zahraničí zameraných na ľudsko-právnu problematiku.

Hľadajú tiež  spôsoby ako podporiť programy a krúžkovú činnosť pre znevýhodnené skupiny, ale aj pre nadané deti. „Napríklad predmetové olympiády sú úžasná vec. Chceme podporovať nadané deti, pretože z výskumov vieme, že keď nadané deti nemajú možnosti sebarozvoja, tak sú nešťastné. A bola by som rada, keby sme nielen podporili nové talenty, ale umožnili im rozvíjať sa, aby bola mládež  spokojná a šťastná. Keď sa povie podpora nadania, veľa ľudí si predstaví len kreatívnu a umeleckú činnosti. Ale to je aj veda, výskum, technika či jazykové vzdelávanie.“

Foto - Andrej Galica

Deti majú iné možnosti

Často sa hovorí, že dnešná mládež nemá o nič záujem, že len pozerá do mobilu či počítača, fotia sa na instagrame, sledujú sociálne siete. Minns si to nemyslí. Podľa nej mladí sú rovnakí, ako sme boli kedysi my, len dnes majú iné možnosti.

„Mladí ľudia, s ktorými sa stretávame v Iuvente, sú nadšení, pracovití a majú záujem rozvíjať seba aj spoločnosť, v ktorej žijú. Je to preto, lebo dostali príležitosť k sebarealizácii a možnosti prejavovať svoj potenciál a robiť to, čo chcú. Dostali možnosti napredovať. Keď takéto možnosti mladým nedáme, nebudú sa môcť realizovať, tak budú z toho nešťastní, demotivovaní a budú sedieť za počítačom, hrať počítačové hry, alebo budú hľadať iné skupiny, možno aj extrémistické, kde budú akceptovaní. To, že mladí ľudia inklinujú k negatívnym skupinám je preto, že neboli akceptovaní. Potrebujú, aby im niekto ukázal – si u nás vítaný, máme ťa radi, podporíme ťa a chápeme ťa. Keď ten priestor mladým poskytneme my, dáme im tieto pocity akceptácie a necháme ich, nech robia, čo majú radi, bude to naša výhra,“ upozorňuje generálna riaditeľka Iuventy Alena Minns, ktorá je odhodlaná urobiť všetko pre to, aby práve v tejto inštitúcii mládež našla to, čo potrebuje.

Prečítajte si aj Kristína Farkašová: Môj najlepší rok je vždy ten, čo práve žijem