Dohodli sme si stretnutie medzi zápasmi tak, aby bol doma aj Mišo. Keď pre mňa prišiel na prízemie obytného domu, cupkalo za ním päťročné chlapča v pančucháčoch s vrecom plastových fliaš. Jeho otec, ktorý v domácom oblečení nevyzeral vôbec ako slovenský reprezentant v hokeji, niesol ďalší triedený odpad.

„Samozrejme, že separujeme. Okrem toho, odzrkadľuje sa to aj na platbách za odvoz odpadu. A malý Miško má z toho radosť, keď smeti vynášame spolu,“ povedal zodpovedne hokejista Michal Sersen, ktorý v civile vyzerá oveľa chudší. „Určite nie. To máš len taký pocit, lebo ma vidíš prvý raz mimo hokejovej výstroje,“ zasmeje sa otec dvoch detí, ktorý popri našej komunikácií stíha sledovať aj malé chlapča, ktoré ho počúva na slovo.

 

 

Prebaľuje syna

Vstupujem do priestranného moderného bytu v  pastelových farbách. Vo veľkej kuchyni prepojenou s obývačkou sa na pestrofarebnej deke vyvaľuje päťmesačný Teo. Pristúpi k nemu tridsaťročný obranca a prebaľuje ho. „Mišo to robí rád. Deti si užíva vždy, keď môže,“ prezradí Zuzana Sersenová, ktorá je často doma sama bez manžela, hráča HC Slovan. Na Mišovi je vidieť, že sa predo mnou na nič nehrá a domácu atmosféru si užíva. Kým domácej pani pochválim byt, Mišo s Teom zmizne v kúpeľni. “Tie fialkové kachličky na toalete som vybral ja,“ kričí z kúpeľne.  

„Mišo je naozaj dobrý manžel aj otec. Aj mu poviem, aká som šťastná, že ho mám,“ prizná sa Zuzka, ktorá medzitým  pripravuje večeru pre malého a veľkého Miša. Sebe naložila jedlo z plastových krabičiek. „Dala som sa na diétu. Dve deti a logistika domácnosti, na ktorú som takmer sama, si vybrali svoju daň. Žena je vizitkou muža a naopak. Som šťastná, tak nech to je na mne vidieť,“ zasmeje sa v momente, keď sa do obývačky vrátil hokejový obor, v ktorého náručí sa okúpaný Teo úplne stratil.

 

 

Pivo pred zápasom

Večer pred dôležitým zápasom jej manžela v KHL varí Zuzka cestoviny s omáčkou. Vôňa prinútila Miša a Miška presunúť sa k jedálenskému stolu, Teo ostal v strede obývačky v stoličke. Mišo automatiky prestrel na stôl a Miška upozornil, aby pri večeri zabudol na notebook. Synček sa chvíľu tvári, že nepočuje, ale zvýšené hlasy súdržných rodičov ho nakoniec presvedčia, že tento súboj nevyhrá. Na protest nedojedá večeru a presunie sa k mladšiemu súrodencovi, okolo ktorého pobehuje malý psík. Napriek tomu, že sme sa pri stole dlho rozprávali,  o deťom v obývačke som viac nepočula. Bratia si evidentne vystačili sami.

„Ospravedlňujem sa, ale ja si musím dať k večeri jedno pivo,“ povedal zrazu hokejista s výčitkami svedomia. „Neboj sa, zajtra vyhráme,“ hovorí, keď vidí môj prekvapený výraz. (aj vyhrali pozn. aut. ). Keď sa pýtam, ako vyzerá noc pred zápasom, všetci sa zasmejú. „Noc sme vyriešili najmä kvôli malému Teovi, ktorý ju ešte neprespí celú. Pred zápasom spávam sám v izbe,“ milo sa pozrie Mišo na peknú manželku, ktorá ešte v kuchyni dokončuje posledné jedlo.

 

 

Bijem sa lepšie ako môj muž

Pri stole bolo cítiť, že obranca na ľade rád prenecháva doma obranu na sebavedomú manželku. Keď som ho upozornila, že na ľade pôsobí pri bitkách skôr komicky, že sa včera vo víťaznom zápase len tak strkal „ramienkami“, manželia sa úprimne rozosmiali. „Podľa mňa sa nevie biť,“ hovorí Zuzka od hučiaceho digestora. „Viem, že divákom sa bitka páči, ale nerád sa bijem, lebo vždy to beriem tak, že som pre tím prospešnejší na ľade a nie na trestnej lavici. Povedal mi to raz aj tréner v Kanade,“ vysvetľuje Michal Sersen.

„Z nás dvoch som asi väčší bitkár ja,“ smeje sa Zuzka, ktorá priniesla na stôl teplé jedlo. „Som z Petržalky. Keď sme spolu ešte iba začínali chodiť a on ešte ako východniar zaťahoval, išli sme po Obchodnej ulici. Chlapík na neho zakričal, že hej východniar. Ja som na neho tak zrevala, že čo si povedal?! A on, že ne, ne, nic, ja len, že je z východu, že to je super!“ smejú sa na  spomienke spred dvanástich rokov manželia.

„Ona sa vie fakt biť a keď skončím s hokejom, tak sa o mňa postará,“ smeje sa reprezentant a rozpráva, ako jeho manželka na posledné majstrovstvá sveta šoférovala na otočku s dvomi deťmi sama. „Ona naozaj sadne do auta a ide, nebojí sa. Keď som ešte hrával v Prahe a Mišo bol malý, sadla aj s labradorom do auta a vyrazila. Keď to hovorím mojim kamarátom, sú prekvapení, lebo ich manželky často ani po Bratislave nejazdia a nechajú sa odviesť, lebo však majú malé dieťa,“ popýši sa  so smiechom Mišo. „Skutočne, ja ju obdivujem. Ja by som to nezvládol ako ona. Veď ešte začala skoro ráno chodiť na hokejové tréningy  aj s Miškom. Naloží deti do auta a ide,“ s uznaním hovorí Mišo.

 

 

Pomoc nemocniciam

„Je možné, že v manželstve pôsobím ja ako kapitán, aj keď som žena. Pracovala som s  ľuďmi, tak v bežnom živote sa lepšie obraciam ako Mišo. Môže pôsobiť uzavreto, ale v závažných veciach má skoro vždy hlavné slovo on,“ vysvetľuje Zuzana, ktorá pred materskou pracovala v renomovaných obchodných firmách, istý čas aj v Dobrom anjelovi.

„Ja sa na Zuzku nemôžem sťažovať. Aj keď takmer sama, dôkladne sa stará o deti aj mňa. Vytvára mi maximálnu pohodu, aby som sa mohol sústrediť iba na hokej. Zobral som si ju aj preto, že je výborná kuchárka. (smiech). Niekedy je impulzívna, ale ja už za tie roky viem, ako na ňu. Vždy hovorí svoj názor nahlas, čo sa mi páči. Každému dopraje a nikomu nezávidí,“  prezrádza o manželke, ktorá vie zorganizovať aj zbierku, vďaka ktorej do nemocnice pribudla práčka, sušička, žehličky či sušiaky.

„Nemôžem sa pozerať na to, ako vyzerajú naše nemocnice. Nemám na to žalúdok a je mi ľúto, že politici áno,“ zvážnie mama dvoch detí, ktorá s manželom vždy,  ak je to pre zápasy možné,  podporí charitatívnu akciu.

„Toto je najmenej, čo môžem ako hokejista urobiť. Prísť a urobiť niekoho šťastným pri jeho trápení.“

 

 

Zranení sa nebojí

Chvíľu sa rozprávame o tom, ako by zranenie či choroba zmenili život u Sersenovcov. „Ja si to vôbec nepripúšťam. Jasné, že sú prípady, že hráči pre zranenia skončili, ale väčšia časť je tých, ktorí úspešne kariéru dokončia,“ zamyslí sa reprezentant, ktorý by najradšej zarobil počas kariéry toľko peňazí, aby sa už potom mohol naplno venovať iba rodine.

„Dá sa vôbec v KHL zarobiť toľko peňazí?“ pýtam sa. „To je ťažká otázka. To závisí od toho, koľko ligu hráte. V Rusku sú  odmeny trošku iné ako u nás. Ale nesťažujem sa. Pre mňa je to stále výborne platená práca.“ Ak by dostal ponuku z iného klubu, určite by ju zvažoval aj podľa výšky odmeny. „Máme už dve deti a muselo by sa nám naozaj oplatiť vycestovať do Ruska. Chcem, aby sa aj oni cítili komfortne. Ak by to stálo za to,  Zuzka by s tým asi problém nemala, “ povedal hráč, ktorý zažil už aj mesiace bez kompletnej výplaty.

„Sme rodičia, ktorí rozmýšľajú dopredu, takže sme to nepocítili. Jasne, ak by som zarábal 500 eur mesačne, bolo by to pre nás likvidačné, ale takto sme to z ušetreného zvládli. Ale boli tam aj mladší chalani, ktorí zarábať iba začali a oni si museli požičiavať.“ Do rečí mu skočí dobre naladená Zuzka. „Môj muž by neistotou trpel, aj keby zarábal v NHL. Nie preto, že je chamtivý, ale preto, že odkedy máme deti, nemyslí na nič iné, len na našu budúcnosť.“ Mišo vysvetľuje, že už nechce žiadne hypotéky, lízingy či veľké splátky. „Potrebujem mať istotu, že budem mať na zaplatenie bežného chodu rodiny,“ spresnil uznávaný hokejista.  

 

 

Číta časopisy od manželky

Keď som prípravu na rozhovor konzultovala s kolegami z www.sportinak.sk povedali, že Miša sa spýtaj čokoľvek, on je jeden z mála hokejistov, ktorí hovoria k veci. Mišo sa milo usmeje a naznačí mi, aby som to povedala ešte raz a nahlas, aby to počula aj manželka, ktorá ukladala deti spať.

„Minulý rok mi jeden novinár po sezóne poďakoval, že ďakujem za všetkých novinárov za celú sezónu, že som bol ústretový, aj keď sa nedarilo a vždy som reagoval. Už viac novinárov ma osobne pochválilo, že viem odpovedať a dokonca aj rozvíjať vety. Nielen áno, nie a tak určitééééé," smeje sa.

Reakcia Zuzky z vedľajšej izby nenechala na seba dlho čakať. „No ja mu na cesty kupujem vzdelávacie časopisy, ktoré musí povinne čítať, aby si rozvíjal intelekt!“ polohlasom vysvetľuje manželka, aby nerušila deti. Mišo sa začne tak nahlas smiať, že ho okríkne, že deti už zaspávajú.  „Veda, technika, dinosaury, vesmír, história, ľudské telo, také časopisy mám rád!“

 

 

Cíger a protest

Podotkla som, že si asi po proteste hokejistov, z ktorého odstúpil medzi prvými, kúpi na prvé stretnutie reprezentantov tých časopisov viac, ak bude v kabíne dusno, keď príde Chára a Tatar, ktorí protest veľmi podporovali.

„Neviem. Každý máme na to svoj názor a ak by som tam bol, čo by som bol rád, tak si myslím, že už je potom a hlavne na MS je cieľ jasný a tým je reprezentovať našu krajinu čo najlepšie. Preto sa neobávam, že by v kabíne došlo k nejakým konfliktom.“ 

Pripomenula som mu, ako Zuzka na facebooku podporila partnerku Zdena Cígera po tom, čo ho začali kritizovať, že počas štrajku  zobral miesto reprezentačného trénera. Cígerova partnerka napísala, že nech je Zdeno akýkoľvek, zo všetkých hokejistov robí pre deti najviac a to bez propagácie seba samého či nejakej vidiny zisku.  Vtedy sa ozvala opäť Zuzka od vedľa. „Stačí sa pozrieť na človeka a každý vidí, čo je úprimné a čo je divadlo, aby sa o ňom písalo, prípadne mal vplyv. Pre mňa je naozajstným vzorom pre to, čo pre deti urobil Zdeno Cíger. Na jeho zimáku som bola a videla som, čo Zdeno pre deti robí,“ hovorí Zuzka tlmeným hlasom a zatvorí dvere spálne. „To, čo napísala v statuse Cígerová žena, hovorí za všetko a ja s ňou plne súhlasím. My v športe vieme, ako to je a často sa od nás vyžaduje, aby sme boli ticho, aj keď ide o špinavé hry."

 

 

Útok zlatokopky

Rodina pôsobí mimoriadne súdržne. To však neznamená, že manželov obišiel „útok hokejovej zlatokopky“. Michal pripomína Zuzke sms-ky, ktoré kedysi dostávala. „Raz sme boli na večeri, hráči so ženami. Chalani sa odfotili a dali to na facebook. Na to mi začala vypisovať nejaká žena, že Mišo u nej bol v utorok večer.“  Ten jej skočí do reči. „Ona ti písala, že s ňou spávam!“ „Áno, no nebolo to príjemné, samozrejme, že som zisťovala viac. Nech napíše kde a kedy. Nesedelo nič, lebo uvádzala dátumy, keď sme s Mišom boli spolu.“

Obaja priznajú, že to nebolo príjemné obdobie, ale nerozdelilo ich to. „On musí vedieť, čo má doma. Ja za ním určite loziť nebudem. V živote by mi nejakou kabelkou ústa nezavrel. To on dobre vie! “ s vážnou tvárou uzavrie tému manželka. Manželia pôsobia zohraní. „Ona mne prináša do života adrenalín,“ smeje sa a manželka kontruje. „On mne vodu a ja jemu oheň. Ja ho zapaľujem a on ma hasí,“ spoločne žartujú.

„Jasne, že to niekto vníma, že som pod papučou. Ale chalani, ktorí si to pred desiatimi rokmi  mysleli, my dnes povedia, že mi teraz závidia. A to ma naozaj poteší,“ spokojne sa na Zuzku usmeje Mišo.

„To je typické. Dnes je chlap pod papučou len preto, že si ženu váži a rešpektuje ju. Ja si zasa najviac na Mišovi vážim, aký je voči nám, rodine, mne a nášmu vzťahu zodpovedný. Ako ho rodičia naučili vážiť si ženy. Som rada, že moje deti vidia, ako sa má chlap chovať k žene,“ doplnila Zuzka s tým, že dnes je to už vzácnosť. 

 

 

Po Demitrovi

Pri otázke, či sa po tragédii pádu lietadla s Pavol Demitrom pri preletoch viac boja jeden od druhého, zvážnejú. „Zistila som, že Mišo mi vôbec odvtedy nehovorí o veciach, ktoré sa dejú v lietadlách. Až na konci sezóny mi raz prezradil, že mali napríklad v Jekaterimburgu za hlavami poskladanú batožinu,“ nahnevane pozrie na Miša manželka.

Vďaka tej tragédii sa veľa v bezpečnosti lietania zmenilo, prikývnu zamyslene manželia . „Keď letí, nikdy na to nemyslím, ale vždy mi musí napísať, že pristáli. Ľudia si ani nevedia predstaviť, aké sú v KHL prelety a časové posuny. Je to naozaj nenormálne!“ hovorí Zuzka. Michal išiel radšej skontrolovať chlapcov do izby s tým, že to už nerieši a radšej na to, čo by bolo keby, nemyslí.

 

 

Voliť budem

Je večer pred ďalším zápasom a na hokejistovi už vidieť únavu. Pomyslím si, že keby som tam nebola, už by asi spal. Nastal čas na posledné otázky. Prvá je o budúcnosti slovenského hokeja, keďže už aj v NHL máme Slovákov ako šafranu.

„Ťažko sa mi to hodnotí. Keď hralo v NHL ešte asi 40 Slovákov, aj naša extraliga mala úplne inú úroveň. Určite padáme na dno aj pre podmienky v kluboch a výplaty, lebo v našej lige sa nedá zarobiť. Je to dôležité, lebo hokejista je vekom ohraničený.  A, že už ani nemáme z čoho vyberať? Neviem čím to je, lebo Švédi aj Rusi mladých produkujú stále. Výborne pracujú s mládežou. Nerozumiem napríklad, prečo u nás nevieme zosúladiť vzdelanie s hokejom a všade inde to ide.  Aj kvalifikácia trénerov je na vyššej úrovni. Ako to urobiť, to by mali vedieť tí, ktorí sú za to platení. Ja som platený za hru.“

Pozriem na hodinky a pár minút pred desiatou sa ešte pýtam na marcové parlamentné voľby. „Voliť chcem, ale ešte neviem koho.“  

Zuzka nemá problém povedať, čo si myslí. „Ja budúcnosť svojich detí vôbec pri pohľade na parlament nevidím dobre a bojím sa o ich budúcnosť. Mám z toho zlý pocit. Ak sa nič nezmení, budem si musieť s Mišom prehovoriť, lebo už teraz veľmi zvažujem budúcnosť na Slovensku.“

Na druhý deň Slovan doma opäť vyhral. A tak ako každý zápas, aj tento Zuzka, Miško a Mateo videli na zimnom štadióne na vlastné oči. Tak ako všetky domáce zápasy ich otca.

 

Prečítajte si aj Kemkovci: Sťahujeme sa do Rakúska, na lepšiu stranu hranice