|
BRATISLAVA. Silu ilustrácie v detskej knihe si často uvedomíme až vtedy, keď v nej začnú listovať naše vlastné deti. Podobný scenár sa odohral aj v našom prípade. Dcére sa začali v krabici hromadiť prvé knihy. Boli rôzne, niektoré mi dokonca vyrazili dych. V pozitívnom i negatívnom zmysle slova. Občas si pri čítaní text radšej vymýšľam, obrázok však nevymažem. A pritom je to prvý kontakt môjho dieťaťa s výtvarným umením.
Navyše, začína si spájať text s jeho obrazovým stvárnením. Asi nie som jediná, ktorá dospela k záveru, že ilustrátori majú veľmi dôležitú úlohu v knižnom svete a teda aj vo svete našich detí. Práve preto som ilustrátorku Alžbetu Kováčovú vytrhla z jej aktuálneho materského obdobia a pozvala ju na kus reči.
„Mám pocit, že až pri našom polročnom Teovi som si v plnej miere uvedomila význam ilustrácie,” hovorí ilustrátorka, ktorá mala rešpekt aj pred vydaním vlastných kníh.
“Kniha O koníčkovi Budíčkovi je mojou bakalárskou prácou, František Sláčik, mamičkin maznáčik magisterskou. Autorom textu je Tomáš Ďurovka. Pre mňa to boli dve veci, čo som robila dávno na škole. Pred dvomi rokmi mi však zavolala Denisa Doričová z Virvaru, že by to chceli vydať a ja som povedala, NIE. Mala mi vyjsť knižka a ja som bojovala so všetkými. Snažila som sa po viac ako desaťročí svoju školskú prácu zdokonaľovať, ale nakoniec som skončila pri pôvodnom znení a teraz som šťastná že to vyšlo.”
Alžbeta Kováčová sa k ilustrácií dostala cez reklamu. K tej detskej, postupne cez detské prílohy v denníkoch, až po učebnice. „S Včielkou spolupracujem päť rokov. Mám výraz ilustrácie, ktorý sa hodí pre najmenšie deti. Sebakriticky musím povedať, že napríklad komix alebo karikatúru by som nemohla robiť. Ilustráciu učebníc mám veľmi rada. Nie je to voľná grafika, ale musím si tam nájsť niečo svoje a spojiť to s pravidlami, ktoré mám v zadaní.”
Dobrému textu uškodí zlá ilustrácia
Na trhu je okrem kvality aj množstvo kníh, ktoré pôsobia lacno a gýčovo. Je asi prirodzené, že naše deti lákajú. Veď sa trblietajú, hýria všetkými farbami, vydávajú zvuky a ako Betka dopĺňa : „Majú taký prvoplánový ľúbivý výraz.” Čo je teda “poctivá ilustrácia”? „Dnes už neriešim, či je kvalitné niečo kreslené rukou alebo skôr počítačom. Poctivá ilustrácia pre mňa jednoducho text rozvíja a posúva ho ďalej….Nie je to niečo prvoplánové. Teda, keď je v texte napísané že je tam krtko v gaťkách, tak nakreslím krtka v gaťkách.”
Ak v kníhkupectve nehľadáme konkrétneho autora, často sa rozhodneme podľa vizualizácie. “Sme naučení rozhodovať sa vizuálne. Sama mám kopec kníh, ktoré som nečítala, kúpila som si ich preto, lebo som si ich prelistovala a povedala som si, že vyzerajú výborne…Veľmi predáva to ako kniha vyzerá. Myslím si, že skôr zlá ilustrácia dokáže uškodiť dobrému textu ako naopak. Dnes vzniká veľa krásnych slovenských a českých kníh.” V Betkinej knižnici nájdete predovšetkým novovydané knihy. “Určite raz Teovi kúpim aj knihu Môj macík, ale zatiaľ som detské knihy vyberala skôr pre seba..:)”
Aj nepracovať sa treba naučiť
Alžbeta Kováčová doteraz ilustrovala v pohodlí domova, pri svojej korytnačke - Želke Kováčovej. Ešte dva dni pred pôrodom zapracovávala textové pripomienky do knihy František Sláčik, mamičkin maznáčik. Mala bezproblémové tehotenstvo, predstavovala si, že porodí a pokračuje v práci ďalej.
„Niektoré projekty som ani neprerušila, dohodli sme sa, že keď sa dám dokopy, začnem opäť ilustrovať. Teo mal pol roka a ja som stále “len” mama. Milujem ho, nemenila by som, práca mi však chýba. Nepredstavovala som si, že to bude také náročné obdobie. Musela som trochu zreálniť svoje očakávania, nestretávať sa s matkami, ktorým bábätká prespia pol dňa..:) Dúfam, že raz bude spať dlhšie ako hodinu denne, v noci sa nebudeme budiť každú hodinu a ja začnem opäť kresliť. Pre mňa je to nová skúsenosť – nepracovať. Uvedomujem si však, že sa momentálne starám o prvého recenzenta svojich nových ilustrácií a tak si ho musím rozmaznávať.“
Prečítajte si aj Tipy na darčeky pod vianočný stromček od ilustrátorky Alžbety Kováčovej
