Kostolné topánky…
Včera popoludní som sedela na terase nášho apartmánu v Rijáde a čistila som svoje a manželove čierne topánky. Boli veľmi špinavé a zablatené. V noci sme sa vrátili zo Slovensku, z pohrebu môjho ocka…
Redakcia Žien v meste · 15. novembra 2016 · 2 min čítania
Soboty môjho detstva sa neodmysliteľne spájali s rituálom, ktorý pravidelne v sobotu popoludní praktizoval môj ocko. Ako evanjelický farár sa prihováral svojím ovečkám každú nedeľu v čiernom luteráku, s bielymi naškrobenými tabličkami…pod luterákom bol čierny oblek a snehobiela košeľa…a spod dlhého luteráku bolo vidno čierne vyleštené topánky. Čistil si ich vždy sám…všetky pomôcky mal v jednoduchej drevenej bedničke…ostrú kefu na odstránenie blata, mäkkú kefu na vyleštenie čierneho krému, ktorý bol v malej okrúhlej plechovej krabičke, mäkkú flanelovú handričku na záverečný „glanc“…
Stál pri tom obyčajne na gánku alebo na schodoch a s vervou jemu vlastnou najprv očistil topánky od blata, potom ich natrel krémom, následne vykefoval kefou a preleštil handrou…až sa naozaj blyšťali…nejako som si vždy myslela, že si možno pri tom v duchu hovorí svoju nedeľnú kázeň…vyzeral vždy taký sústredený…podobný rituál sa opakoval aj inokedy…keď náhodou sa v dedine vyskytol sobáš, krst alebo pohreb…jeho topánky vždy signalizovali, že pán farár je precízny a presný…a taký aj naozaj bol…
Včera popoludní som sedela na terase nášho apartmánu v Rijáde a čistila som svoje a manželove čierne topánky. Boli veľmi špinavé a zablatené. V noci sme sa vrátili zo Slovensku, z pohrebu môjho ocka…V Banskej Štiavnici pršalo…dokonca pri poslednej rozlúčke na cintoríne aj poletoval sneh…všade bolo plno blata… nečudo, že naše topánky boli špinavé…jednoducho som ich také nemohla odložiť…a tak som z kuchynkej linky vytiahla krabicu od topánok, v ktorej máme my naše čistiace vybavenie…
Pomaly, precízne, som najprv očistila topánky od blata, potom ich natrela čiernym krémom – aj keď nie kefkou z krabičky, ale s krémom s malou špongiou na konci – a na záver ich preleštila handričkou až sa žiarivo ligotali na slnku…celú dobu som myslela na svojho otca… a na to, čomu všetkému ma naučil…dolu lícami mi stekali slzy a ani horúce saudské slnko ich nedokázalo vysušiť…
Prečítajte si aj Facebook, dušičky a Hallowen
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026