Prvú adventnú sviečku zapálime už budúcu nedeľu. Začneme odpočítavať dni. Vianoce sa neodkladne blížia. Z každej strany sa na nás rútia reklamy na tie najdokonalejšie darčeky.  No, kto by neodolal? Takééé úúúžasné zľavy.  Stačila len taká obyčajná reklama na dni dopravy zadarmo a Slováci minuli za tri dni na e-shopoch vyše päť miliónov eur?! Horibilná suma. Za darčeky. A to je ešte len začiatok. Ten najväčší chaos začína posledné dni, keď počujeme „stíhame ešte do Vianoc“.

Darčeky. Materiálne veci, ktoré po sviatkoch skončia častokrát v kúte. Deti sa z nich nevedia tešiť tak, ako kedysi. Majú prebytok. Niektoré sú aj tak sklamané a nespokojné. Iba toto? Nároky sa zvyšujú, lebo my rodičia by sme im chceli dožičiť aj  modré z neba. Čím viac však dávame, tým viac to deťom neprospieva. V dnešnej dobe je všetkého dostatok, nielen hračiek, oblečenia, ale aj potravín. Rozmaznávame sa po celý rok.

Minulý rok som dostala od detí pod vianočný stromček taký obyčajný zavárací pohár. Bol krásne ozdobený a na ňom nápis „prečo Ťa máme radi“. Vo vnútri skrčené papieriky a na nich rôzne texty: lebo si najlepšia mamka, lebo sa stále usmievaš, lebo nám pečieš výborné koláčiky, lebo si úžasná a mnoho iných. Jednoducho prenádherný darček, ktorý má svoje špeciálne miesto nielen na poličke, ale hlavne v srdci. Je to môj poklad. Nevymenila by som ho za žiadnu značkovú kabelku.

 

Prečítajte si

Keď ten druhý žobroní o vlastné dieťa

 

Tieto najkrajšie sviatky roka nie sú iba o darčekoch, ale aj o pomoci. Televízie už spustili charitatívne projekty. Mnoho rodín zápasí s obrovskými problémami. Nielen finančnými, ale čo je smutnejšie, zdravotnými. Áno, pomoc je aj o zviditeľňovaní, ale každá je takým malým zázrakom. Lebo, keď sú ľudia v núdzi, stačí im naozaj aj taká odrobinka a netreba riešiť, kto, kde, akým spôsobom, ale DAROVAL a POMOHOL. Už len, aby nás bolo viac.

Vianoce vnášajú do našich sŕdc hrejivejšiu atmosféru. Všetko je krásne vyzdobené, koláčiky rozvoniavajú, vianočné piesne znejú všade. Aj my sme ohľaduplnejší, milší. Prajeme si všetko len to najlepšie. Škoda, že nám takáto empatia nevydrží po celý rok. Nebyť hercom, herečkou. Byť obyčajným človekom, ktorý vie nie len prijímať, ale hlavne dávať. Pomáhať, nie preto, lebo sa pomáhať má, ale preto, že to chceme.  Úprimne. Lebo zázraky sa dejú, len im musíme trošičku dopomôcť.

 

Prečítajte si aj Na zmierenie treba dvoch