Ráno najprv vezú deti školy. V tom lepšom prípade do jednej v tom istom meste ako bývajú. V tom horšom musia zvládnuť rozvoz do dvoch rôznych škôl či škôlok na opačnom konci mesta alebo ešte horšie. Musia sa dostať z dediny do mesta a viac ako so vzdialenosťou bojujú s rannými zápchami. „Dnes som to stihla ráno do Bratislavy a späť otočiť za hodinu, dcéru som vysadila v škole a syna som odviezla na raňajšie tenisové sústredenie,“ chváli sa mi šikovná mama, ktorá býva v dedinke pri Bratislave.

Poobede je logistika ešte náročnejšia. Deti musia zo škôlok či škôl vyzdvihnúť a previezť na krúžky či tréningy. Málokto sa ich pýta, či im ten čas vyhovuje, či vedia zladiť tréningy a krúžky dvoch alebo troch detí a málokoho zaujíma, že k celej logistike musia pripočítať časovú rezervu, aby boli načas kdekoľvek, lebo hrozia poobedňajšie zápchy. „Som v jednom kole, lebo jednu dcéru nesiem na kone a druhú na bedminton, dostať sa poobede včas cez mesto nie je vôbec ľahké,“ hovorí mi iná mama.

Napokon deti vyzdvihnú z poobedňajších aktivít a prevezú ich domov. Nákup už väčšinou vybavili, kým čakali na dieťa a koniec krúžku, pretože je to príliš krátky čas na to, aby stihli niečo na otočku. Na druhý deň ráno ich to čaká znova. V aute strávia minimálne dve až tri hodiny denne. 

Stretávam stále viac mám, z ktorých sa stali neplatené taxikárky svojich detí. Mnohé preto, aby rozvážať stíhali, berú prácu len na niekoľkohodinový úväzok. Musia byť k dispozícii a popri tom sa ťažko dá zladiť aj zamestnanie na plný úväzok. Iné to zvládajú, lebo sú na vlastnej nohe alebo rozbehli biznis. Aj preto, aby si prispôsobili čas na vozenie a čas na podnikanie. 

Autá mamám priniesli väčšiu slobodu a väčšie možnosti. Môžu bývať mimo mesto, môžu vyberať krúžky pre deti bez ohľadu na vzdialenosť, po novom investujú do svojich detí čas a benzín. Stihnú toho oveľa viac a zároveň oveľa menej, pretože v aute trávia stále viac času.

Akurát sa to zase berie ako samozrejmosť. 

 

Prečítajte si aj Prečo by ženy mali potopiť alfa samca Trumpa