BRATISLAVA. Keď sa po posledných komunálnych voľbách pred dvomi rokmi pýtal Denník SME novej primátorky Prešova Andrey Turčanovej, či sa v niečom prejaví, že mesto povedie žena, odpovedala, že ako matka je zvyknutá sa „priprieť pre vyšší cieľ“.

Hoci podiel žien v politike pomaličky stúpa, stále ich je vo vedení miest a obcí iba necelá štvrtina a politička KDH sa stala vôbec prvou ženou, ktorá vedie niektoré z krajských miest.

Nový, v poradí už štvrtý rebríček transparentnosti 100 najväčších samospráv, ktorý nedávno zverejnila nezisková organizácia Transparency International Slovensko, je dobrou príležitosťou pozrieť sa, ako sa ženy - primátorky dokázali „priprieť“ v oblasti otvorenosti voči verejnej kontrole.

V rebríčku sme hodnotili prístup miest k jedenástim oblastiam, od zapájania verejnosti do rozhodovania, cez nakladanie s mestským majetkom, verejné obstarávanie, prijímanie zamestnancov až po oblasť prideľovania bytov.

Karloveská skokanka

Ženy dnes vedú 12 zo 100 najväčších samospráv (vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc) a v rebríčku transparentnosti sa týmto mestám podarilo v priemere dosiahnuť rovných 51 percent možných bodov, čo je oproti predošlému rebríčku z roku 2014 zlepšenie o takmer päť percentuálnych bodov.  Za priemerným výsledkom všetkých miest zaostali o nepatrných 0,4 percenta a zo základného porovnania tak vychádza, že to, či mesto vedie muž alebo žena, nemá aktuálne na otvorenosť miest voči verejnej kontrole takmer žiadny vplyv.

Najväčší pokrok spomedzi samospráv vedených ženou dosiahla bratislavská mestská časť Karlova Ves, ktorá sa v rebríčku posunula hore až o 51 miest. Tento prípad je o to zaujímavejší,  že túto mestskú časť viedla žena – Iveta Hanuliková zo Smeru – aj v predošlom období. Počas jej pôsobenia vo funkcii sa ocitla Karlová Ves v poslednej štvrtine rebríčka, po nástupe súčasnej starostky Dany Čahojovej (nezávislá) sa dokázala posunúť už na 26. pozíciu.

V čom konkrétne sa zlepšili? Miestny úrad začal napríklad zverejňovať zistenia hlavného kontrolóra, oznámenia o výberových konaniach, zápisnice z rokovaní miestneho zastupiteľstva, miestnej rady a komisií, verejnosť môže na rokovaní zastupiteľstva vystúpiť aj bez odobrovania poslancami, radnica sa zapojila aj do monitorovania občianskych podnetov cez Odkaz pre starostu.

Druhou skokankou ročníka sa stala práve Turčanová, pod ktorej vedením sa dokázal Prešov zlepšiť o 24 priečok na aktuálne 33. miesto. Na krajské mesto je to však stále podpriemerný výsledok a Prešov má v oblasti otvorenosti voči verejnej kontrole ešte čo doháňať.

Dana Čahojová, nezávislá starostka Karlovej Vsi.

Otvorenejší Stredoslováci 

Naopak, najväčší prepad zaznamenala Revúca, ktorá v rebríčku klesla o 23 miest na aktuálnu 83. pozíciu. Ešte o jedno miesto horší výsledok dosiahlo Humenné, ktoré vedie známa poslankyňa parlamentu za Smer Jana Vaľová. Humenné bolo dokonca jediným mestom, ktoré odmietlo odpovedať na infožiadosti Transparency k údajom hodnoteným v rebríčku. Pracovník mestského úradu nám v telefóne naznačil, že išlo o pokyn samotnej primátorky. Mesto nám požadované údaje napokon poskytlo až po odvolaní sa.

Najmenej otvorenou samosprávou vedenou ženou sa však podľa nášho rebríčka stala košická mestská časť Nad Jazerom, ktorá získala len tretinu možných bodov a umiestnila sa na 97 zo 100 miest.

Celkovo najhoršie skóre otvorenosti však pre rok 2016 patrí mestu vedenému primátorom a to Veľkému Mederu s 27 percentami. Naopak najotvorenejšími mestami sa stali Vranov nad Topľou (78,7%), Martin (76,5%) a Rožňava (75,4%).

Aktuálne porovnanie ukázalo aj to, že otvorenejšie sú mestá na Strednom Slovensku ako aj mestá s primátorom zo stredopravých strán.

To, či sa po voľbách v roku 2014 primátor alebo primátorka vymenili alebo zostali rovnakí, tiež nemalo na priemernú mieru otvorenosti vplyv. Ak však porovnávame posun oproti rebríčku v roku 2014, novým primátorom sa v priemere podarilo posunúť ich mestá o päť priečok vyššie, kým mestá s opätovne zvolenými primátormi v priemere o štyri pozície klesli. Do istej miery teda platí predpoklad, že nové tváre sa do funkcie dostali aj vďaka kritike predošlého vedenia a odhodlaniu otvorenosť zlepšiť.

 

Rozhoduje sa online 

A aké konkrétne zistenia z aktuálneho rebríčka vyplývajú? Teší nás, že mestá v priemere prvýkrát získali cez 50 percent možných bodov a až dve tretiny z nich si v otvorenosti verejnej kontrole polepšili.

Zlepšenie sme zaznamenali napríklad pri video alebo zvukových záznamoch z rokovaní zastupiteľstva, ktoré už zverejňuje 59 zo 100 najväčších miest (oproti 41 v roku 2014). Kontrola politikov je tak v týchto mestách jednoduchšia, keďže obyvatelia si nemusia brať dovolenku, aby sa mohli zastupiteľstva osobne zúčastniť.

Progres vidno aj pri možnosti nahlásiť radnici problém a sledovať jeho riešenie online. Túto možnosť dnes občanom poskytuje už 62 zo 100 samospráv (oproti 34 v roku 2014).

Stále viac samospráv prijíma etické kódexy zamestnancov a volených predstaviteľov, desatina miest už začala využívať aj participatívny rozpočet, pri ktorom ľudia hlasujú za podporu pre občianske projekty financované z mestského rozpočtu. 

Rebríček však odhalil aj množstvo stále pretrvávajúcich rezerv v otvorenosti samospráv. Mnohé mestá stále nezverejňujú zápisnice z rokovaní komisií či mestskej rady, hoci práve v týchto orgánoch často vznikajú dôležité rozhodnutia, ktoré už zastupiteľstvo neskôr iba odhlasuje. Až 6 z 10 miest zároveň stále neumožňuje občanom vystúpiť k prerokovanému bodu na zastupiteľstve bez toho, aby to museli najprv odobriť poslanci. Na stránkach väčšiny miest chýbajú aj informácie o priebehu a výsledkoch výberových konaní, verejných obchodných súťaží na predaj majetku či zistenia hlavného kontrolóra.

Transparentnosť miest sme celkovo merali pomocou 96 indikátorov. Vychádzali sme pritom z piatich rôznych zdrojov od webových stránok miest, cez dotazník zaslaný radniciam až po údaje na Elektronickom kontraktačnom systéme. 

Meranie transparentnosti považujeme za veľmi účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá môže výrazne zúžiť priestor pre korupčné a klientelistické správanie. Rebríček však neskúma samotnú korupciu, ale iba otvorenosť zverejňovania (čo je dôležité pre verejnú kontrolu) a existenciu pravidiel pre rozhodovacie procesy (čo je dôležité pre obmedzenie svojvôle). V žiadnom prípade sa tak lepšie hodnotené mesto nedá automaticky označiť za nekorupčné, a naopak.

Ak sa však nejakého prechmatu dopustí napríklad primátorka Prievidze alebo jej podriadení, zistiť to môže pre obyvateľov mesta či novinárov pravdepodobne podstatne jednoduchšie, ako pri takom Humennom.

(Autor pracuje v Transparency International Slovensko)