BRATISLAVA. Ministerstvo školstva radí študentom, aby sa pri výbere vysokej školy orientovali podľa toho, akých odborníkov si žiada trh práce. Upozorňuje, že mnohí absolventi humanitných vied si o pár rokov nenájdu uplatnenie v odbore, ktorý vyštudovali. Často sa v ňom nedokážu zamestnať už dnes. Naopak, na pracovnom trhu je nedostatok vysokoškolsky kvalifikovaných ľudí  s inžinierskym technickým vzdelaním.

Až 46 percent vysokoškolákov nikdy nepracovalo v odbore, ktorý vyštudovali a len 35 percent pracuje vo svojom odbore po celý čas od ukončenia štúdia. Vyplynulo to z prieskumu Centra vedecko-technických informácií, do ktorého sa zapojilo viac ako 15-tisíc magistrov a inžinierov (viac informácií na www.lepsieskoly.sk). Zároveň až 20 percent pracujúcich skončených vysokoškolákov sa vyjadrilo, že vo svojom zamestnaní diplom vôbec nepotrebuje.

 

 

Študovali zbytočne?

Napriek všetkému sa nedá povedať, že študovali zbytočne a poukazovať len na to, že štát na ich vzdelanie vynaložil nemalé peniaze. Skôr naopak. Veď čím viac vzdelaných ľudí, tým lepšie. Vzdelanie totiž významne ovplyvňuje aj celkovú životnú úroveň a nálady v krajine. Potvrdzujú to mnohé prieskumy.

Napríklad zo všetkých vyplýva, že čím má človek vyššie vzdelanie, tým viac dbá o svoje zdravie – zdravšie sa stravuje, dbá na pravidelný pohyb, chodí na preventívne prehliadky. Automaticky potom štát šetrí na zdravotnej starostlivosti. Vzdelaní ľudia sa viac zapájajú do celospoločenského diania, viac dbajú na ochranu životného prostredia, sú spokojnejší so svojím životom, majú lepší postoj k cudzincom, národnostným menšinám, kultúrnym rozdielom.

Z výskumov dokonca vyplynulo, že ľudia s vyšším vzdelaním si skôr vedia predstaviť, že by si adoptovali dieťa a menej by im vadilo aj dieťa rómskeho pôvodu. Skrátka, vzdelanie je obrovská devíza aj bez ohľadu na to, či človek následne v práci využíva svoj vysokoškolský diplom alebo nie.

Keď sme sa o vysokoškolskom štúdiu bavili so ženami vo veku 35 až 45 rokov, mnohé sa vyjadrili, že je úplne jedno, akú vysokú školu vyštudujete, lebo škola a prax sú dve odlišné veci. Ide skôr o pridružené možnosti, ktoré vám vysokoškolské štúdium ponúka. „Teoretické vedomosti získané vo väčšine slovenských škôl nezohrávajú v praxi až takú úlohu. Najdôležitejšie, čo mne dala vysoká škola, bol študijný program Erazmus, možnosť študovať v zahraničí a naučiť sa cudzí jazyk,“ hovorí Mariana.

 

Prečo ženy robia niečo iné

Z výskumu CVTI okrem iného vyšlo, že muži (62 percent) častejšie zostávajú pracovať v odbore, ktorý vyštudovali – zo žien zostáva vo svojom fachu len 48 percent. Mnohé ženy však opúšťajú svoj odbor nie preto, že by v ňom nenašli uplatnenie alebo by boli slabo platené, ale z rodinných dôvodov. „Pred materskou som pracovala na pozícii obchodnej manažérky v zahraničnej firme. Často som ťahala dlho do večera, robotu som si nosila aj domov. Pri troch malých deťoch som to odmietla a začala som radšej vyučovať angličtinu,“ hovorí Andrea.

Zo žien, ktoré sme oslovili, vo svojom fachu nepracujú najmä tie, ktoré vyštudovali učiteľské odbory. Väčšina nám však potvrdila, že učiť ani nikdy nechceli. Už do školy šli s jasným vedomím, že budú pracovať v inom odbore, ako vyštudujú. „Chcela som študovať jazyky, ale na filozofickú fakultu som sa nedostala. Preto som vyštudovala pedagogickú fakultu odbor slovenčina – nemčina. Dnes nepracujem vo svojom odbore, nemčinu však používam denne a tak nemôžem povedať, že by som študovala zbytočne. Ak by som si opäť vyberala vysokú školu, volím tú istú. Viem, že z hľadiska uplatnenia by bola lepšia ekonomická, ale to by ma nebavilo,“ konštatuje Zdenka.

Mária študovala odbor slovenčina – pedagogika, pričom pedagogiku si vybrala len preto, lebo si netrúfla na cudzí jazyk. „Učiť som vydržala len rok. Možno by ma to aj bavilo, nebyť disciplíny, resp. nedisciplíny v škole,“ vraví. Slovenčina ju však stále živí.

 

Ani technika nemusí byť výhra

Treba povedať aj to, že nie všetky technické odbory prinášajú študentom perspektívu dobrého zárobku. Henrieta vyštudovala Chemicko-technologickú fakultu na Slovenskej technickej univerzite. Spočiatku to bola z núdze cnosť, neskôr ju štúdium začalo baviť. Po skončení školy však zistila, že práca v jej odbore je slabo platená. Aj keď v zamestnaní využíva aj vedomosti z chémie, ktoré nadobudla v škole, predsa len vo svojom fachu nepracuje. „Napriek tomu by som opäť volila tú istú školu, len inú fakultu či odbor,“ hovorí.

Viaceré ženy nám potvrdili, že v čase keď sa rozhodovali o štúdiu na vysokej škole, vôbec netušili, čo by chceli v budúcnosti robiť. „Chcela som mať len ukončenú vysokú školu, viac som nad tým nerozmýšľala,“ konštatuje Katarína.

Niektoré sa pri výbere školy spoľahli na rady rodičov. „Študovala som Ekonomickú univerzitu, pretože rodičia mi poradili, že tak si ľahko nájdem uplatnenie a zároveň využijem jazyky, ktoré ma bavia. Vybrala som si odbor obchod a marketing, ale pracujem v účtovníctve a dnes ľutujem, že som neštudovala práve túto oblasť, základy som sa musela doučiť sama,“ hovorí Zuzana. Dodáva, že aj dnes by si vybrala tú istú školu, lebo sa s ňou vie uplatniť na trhu práce. Rodičia jej teda poradili dobre.

 

 

Odradili rodičia

Iných ale rodičia od vybraného štúdia a povolania odrádzajú. „Istý čas som sa videla na žurnalistike, ale vopred som to vzdala pre svoju povahu a pod vplyvom mamy,“ prezradila Mária.

„Mňa rodičia odradili od veteriny. Vraj si nájdem robotu akurát tak na družstve,“ dodáva Jana.

Podľa psychologičky Helgy Menkeovej  rodičia by nemali svojim deťom pri výbere zamestnania tzv. otvárať oči, aj keď to robia s dobrým úmyslom. „Veľa rodičov chce z lásky nasmerovať dieťa správne, aby si nepokazilo život, resp. aby nestratilo roky. Toto je nerozumná snaha. Každý človek si musí sám vybudovať svoju jedinečnú identitu. Niečo ako skratky tu nefunguje. Ak si 18-ročné dieťa zvolí zlé štúdium či povolanie, má ešte minimálne desať rokov na to, aby svoj názor revidovalo. Nikdy nie je neskoro stať sa tým, kým človek je. Ale kým naozaj je, to zisťuje roky. Skúma sa, akceptuje sa, učí sa mať sa úprimne rád. Buduje si identitu postupne. A keďže práca je významná časť identity, nájsť si tú, ktorá je pre mňa najlepšia, je celoživotná výzva.“

Často nás od výberu povolania nemusia odrádzať druhí, urobíme to sami. Na rozdiel od amerických detí, neraz nám chýba sebavedomie a dopredu sa vzdávame. Napríklad aj štúdia na ťažších technických odboroch. Na príčine môže byť aj nedostatočné stredoškolské vzdelanie, pretože kvalitných učiteľov, ktorí by dokázali pritiahnuť študentov k matematike, fyzike, IT či k chémii, je málo.

„Na Fakulte informatiky a informačných technológií  STU v Bratislave dávame šancu aj tým, ktorých IT láka a vnímajú ich potenciál, ale neveria si v matematike, pretože ju mali  možno slabšiu na gymnáziu a potrebujú si doplniť vedomosti. Títo študenti si môžu vybrať 4-ročné bakalárske štúdium informatiky, ktoré v sebe nesie akýsi nultý ročník – prípravu z matematiky na štúdium,“ hovorí manažérka pre komunikáciu STU Andrea Settey Hajdúchová. Škola má aj program na pritiahnutie dievčat na štúdium IT – projekt AjTYvIT (www.ajtyvit.sk). Takže treba to len skúsiť.

        

Koľko zarobíš?

Spolu s rebríčkami najlepších škôl a najžiadanejších profesií sa objavujú aj rebríčky najlepšie platených zamestnaní. Vybrať si štúdium podľa nich?

 

 

Mnohí vravia, že toto je priama cesta do pekla. What if Money didn’t matter? – Čo ak by na peniazoch nezáležalo? - pod týmto názvom nájdete na internete úryvok prednášky známeho britského filozofa Alana Wattsa. Ľuďom, ktorí sa nevedia rozhodnúť, čo chcú v živote robiť, v ňom radí položiť si len jedinú otázku: Po čom túžim? A keď poznáte odpoveď, treba ísť za tým bez ohľadu na peniaze. „Keď sa rozhodneš, že najdôležitejšie je zarábanie peňazí, budeš robiť veci, ktoré nemáš rád, aby si mal peniaze na život, ktorý sa ti nepáči. A to je hlúposť!“ hovorí Alan Watts.

Práca nám zaberá tretinu života. Príliš veľa na to, aby sme v nej boli nešťastní. „Už pred 150 rokmi boli definované dva významné faktory vplývajúce na životnú spokojnosť - láska a práca. Bez toho, aby bol človek spokojný vo svojich najbližších vzťahoch a vo svojej dominantnej aktivite, niet životnej spokojnosti,“ upozorňuje psychologička Menkeová. 

Podľa jej slov človek sa po čase môže vypracovať na vysokú úroveň, nech robí akúkoľvek aktivitu. A keď bude odborník vo svojej oblasti, uplatnenie si nájde. „Ak človek nemá sklon k práve preferovaným typom zamestnania a v jeho fachu sa nezarába špičkovo, stojí za zváženie, či chce  radšej s menej peniazmi venovať významnú časť svojho života tomu, čo ho robí šťastným, alebo bude mať väčšiu finančnú istotu, no aj istotu mizernej nálady spôsobenej zotrvávaním v slepej uličke povolania, ktoré nie je srdcu blízke. Ľudia v nesprávnom pracovnom zaradení môžu ochorieť fyzicky aj psychicky, ale väčšina svoje problémy nespája s emočnou nepohodou. Alebo nevidia možnosť zmeniť kariérnu orientáciu, a tak sa vedome znecitlivia – vzdajú sa hĺbky svojich pocitov a ustrnú v šedej zóne, ani spokojní, ani nespokojní, takí nijakí, v podstate bez nálady...“

(Autorka je redaktorka mesačníka Dieťa)

Páčil sa vám článok? Dajte mu hlas vo vybrali.sme.sk.