Muži hrdinovia

 

Už dávno, pradávno sme sa sa smiali na tom, že mužov môžeme deliť do 4 kategórii, charakterizovaných jednotlivými vzormi mužského rodu. Slovenský jazyk to so vzormi vymyslel dobre, pretože v podstate rozoznávame muža Chlapa (dúfam, že ich chodí po svete stále veľa), muža Hrdinu (hmmm, tých je pomenej, ale stále sú), muža Dub (máme asi každá svoju skúsenosť) a muža Stroj (v dnešnej rýchlej, pretechnizovanej, multitaskovej spoločnosti je ich požehnane).

Muži Chlapi sú tí, čo všetko zvládnu a pritom nemajú hlúpe reči. Tí, čo sa im vieme oprieť o mužné rameno, čo vám prinesú z času na čas kvet a uvaria polievku, keď vás položí chrípka. Tí, ktorí vám nerobia prednášky, keď sa zarozprávate s kamarátkou, ani keď nemajú každý deň trojchodovú večeru. Čo sa s vami zasmejú, keď niečo pokazíte a utešia vás, keď ste smutná.

O Duboch a Strojoch radšej písať nebudem. Lebo by to bola zasa len kopa negativistických rečí a nič z toho. Je ich pomerne veľa a vieme, že do zadubeného Duba, ktorý si bude tvrdiť svoje a píliť uši každému so svojou pravdou sa neoplatí hučať. A bezemočný stroj, ktorý sa nedokáže usmiať, len večne čumí do kompjútra a nepochopí žiadny vtip, s tým tiež škoda reči.  To, čomu sa oplatí venovať, sú Hrdinovia. Hrdinovia dnešnej doby, muži mužovatí, úžasní, takmer dokonalí, lebo sa rozhodli zobrať veci do svojich rúk a robiť ich tak, ako nikto predtým. Ako tak skúmam túto podskupinku mužov, zisťujem, že ich mám okolo seba pomerne dosť. Stačí sa len citlivo dívať.

Poznám Hrdinu, ktorý sa rozhodol ako prvý otvoriť bytovú reštauráciu. Normálne u seba doma, chápete? Varí a ľudia k nemu chodievajú na obedy a večere. Robí pre nich párty, oslavy, aj bežné jedlo. Varí im zdravo s láskou a dáva do toho kus seba. Takéto reštaurácie bežne fungujú v New Yorku a v Paríži, ale v Bratislave? Naozaj si niekto pustí domov skupinu úplne cudzích ľudí a bude im variť? Áno. Lebo tento Hrdina je odvážny. Ide za svojím snom, robí to, čo ho baví a riskuje, lebo vie, že je dlhá cesta naučiť ľudí nové veci. Najmä nás Slovákov, ktorí sme konzervy zakonzervované, resistentné voči zmene.

Poznám aj iného hrdinu, muža, ktorému v detstve diagnostikovali chorobu,  a s tou sa žije ťažko. Zväčša sa ľudia s touto diagnózou dožívajú 40-tky a končia v málo pohyblivom stave na invalidnom vozíku. Ale on to so sebou nevzdal a funguje. Bude mať 49 a nielen, že chodí, šoféruje, bicykluje, vedie úspešnú firmu, ale aj cestuje po celom svete. Hovorí mnohými jazykmi, má rád hudbu, je vzdelaný, medituje. Lekári nad ním krútia hlavou, lebo nezapadá do ich tabuliek. Kráča svojou náročnou hrdinskou cestou životom.

Poznám hrdinu, čo sa po niekoľkých neúspešných pokusoch nedal odradiť a založil obrovskú úspešnú firmu. Okrem jej vedenia sa venuje aj svojím trom deťom.

A takto by som mohla pokračovať. Hrdinovia medzi nami. Sú tu, nevymreli a možno žijú priamo vedľa nás. Stačí len otvoriť hlavu a stať sa  citlivými na hrdinské činy a možno zistíme, že vedľa hrdinu sa každé ráno prebúdzame.

 

Prečítajte si aj Víkend dobrých vlasov

 

Ženy v meste