BRATISLAVA. Deň ľudských práv, ktorý si dnes svet pripomína, je výzvou pre každého, aby bol vzorom angažovaného občianstva. Pripomína to skupina slovenských mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti občianskeho vzdelávania.

 

Slováci odchádzajú do zahraničia 

"Od roku 1990 sú ľudské práva súčasťou nášho ústavného poriadku. Aj dnes, po 28 rokoch slobody, však máme kam napredovať. Aj dnes vidíme ľudí odchádzať zo Slovenska a dôvody ich odchodov nám znovu napovedia, ktoré ľudské práva sa nám nedarí dostatočne garantovať. Zdravotná starostlivosť, kvalitné vzdelanie, právna istota, spravodlivejšie podmienky v práci a kariére...," skonštatovali mimovládky v spoločnom vyhlásení.

Poukazujú na to, že niektoré porušenia ľudských práv však Slováci prehliadajú. "Stali sa súčasťou nášho života a myslenia v našej krajine – vymedzovanie sa voči Rómom, odmietanie pomoci utečencom,... A viaceré praktiky sú 'neviditeľné' – prejavy neúcty k ženám, ponižovanie a šikanovanie v školách či na pracoviskách. Prešli sme veľký kus cesty k slušnej krajine. Ak však nebudeme pokračovať smerom k prehlbovaniu ľudských práv, riskujeme návrat späť do neslobody," píšu mimovládne organizácie.

 

 

Osobný príklad

Ako nástroj prehlbovania úcty k ľudskej dôstojnosti a slobode človeka vnímajú vzdelávanie. Najlepšou výchovou má byť osobný príklad. "Nech je tohtoročný Deň ľudských práv pre nás impulzom, aby sa každý z nás tam, kde žije, zasadzoval za práva a dôstojnosť konkrétnych ľudí. Aj za cenu, že možno v tom momente pôjde hlavou proti múru," zhrnuli mimovládky.

Skupinu mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti občianskeho vzdelávania vytvorili nedávno Centrum pre európsku politiku (CEP), občianske združenie Nenápadní hrdinovia, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), Inštitút pre verejné otázky (IVO), hnutie eRko, Kolégium Antona Neuwirtha a Slovenské združenie pre zahraničnú politiku (SFPA).

 

Prečítajte si aj Brali ma ako mamu, čo to prežíva, hovorí mama predčasne narodeného Martinka