Ženy v meste
Nie je toaleta, ako toaleta. Je aj štátna

Nie je toaleta, ako toaleta. Je aj štátna

Ten, čo opisujem ja, som zažila na vlastnej koži na vašich-našich toaletách. Mňa našťastie ten pán nezneužil a ani ja jeho, takí sme boli šokovaní a strápnení.

Redakcia Žien v meste · 10. júna 2016 · 2 min čítania

 

Vážený pán minister sociálnych vecí Richter,

 

Biely dom je hore nohami. Cela Amerika je hore nohami! Severná Karolína totiž pre ochranu súkromia schválila Zákon o toaletách. Takže tam teraz vedia, kto kam môže a nemôže . Dievčatá pekne na ženské a chlapci na mužské. Pekne podľa rodného listu,  s čím má mladý študent transvestit problém.  Písala aj administratíva prezidenta Baracka Obamu s ministerkou školstva list, v ktorom žiadajú, aby sa „študenti s transsexuálnou identitou tešili podpornému a nediskriminačnému prostrediu na školách.

Tak teda ja píšem list vám pretože na vašom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Karlovej Vsi v Bratislave sa necítim  na spoločnej toalete pre všetkých „podporne.“ Je tam totiž jediná toaleta pre všetkých. Nie som náročná. Aj tak keď to na človeka príde, je mu to vlastne jedno. A nepotrebujem ani toaletný papier. Veď nie je ani v nemocniciach. Ani toaletu pre ňu, jeho a ani ono ako v Nemecku. Ja len potrebujem od tej toalety kľúčik. Dokonca sa necítim ani diskriminovaná na vašom- našom úrade. Iba mimoriadne vystresovaná. Lebo ten kľúč!

Viete, keď vojdem dnu a sadnem si na misu, mám obrovský problém, aj keď za sebou zatvorím dvere. Oblejeme ma totiž pot. Nie preto, že …. no veď viete…., ale preto, že čo keď príde muž a postaví sa pred ten pisoár, presne oproti mojím dverám toalety, kde sedím ja. Keď sme spolu na „veľkej “ to je ešte OK, každý je vo svojom vecku, ale ten pisoár!!!   Keď totiž otvoríte dvere a máte to „šťastie“, pozeráte sa rovno na močiaceho daňového poplatníka, alebo nezamestnaného.

Viem, že Biely dom v liste pre viac ako 23 tisíc škôl písal, že u nich nie je miesto pre diskrimináciu akéhokoľvek druhu a že jeho smernica dáva vedeniu školy, učiteľom a rodičom do rúk nástroj, ktorý potrebujú, aby ochránili transsexuálnych študentov pred obťažovaním zo strany vrstovníkov a bojovali proti nespravodlivosti na školách.

Pán minister, nemohli by ste nejakou smernicou bojovať aj vy pre nás, daňových poplatníkov a ochrániť ňou dámy aj pánov? Je to totiž nespravodlivé pre obe slovenské pohlavia. Viete, nebol to najkrajší pohľad. Nie pre cikajúci orgán, nie ten štátny,  ale absurdnosť celej situácie. Že by sme prirodzenú potrebu mohli vykonať, viete tak dôstojne, keďže vaši-naši zamestnanci si vedľajšiu miestnosť , pôvodne pre jedno z pohlaví, môžu pekne zamykať.

Tzv. záchodový zákon Severnej Karolíny, má chrániť ženy a deti od ľudí, ktorí tvrdia, že sú ženy, a na záchodoch či v sprchách by mohli ženy a deti zneužiť. Mimochodom, tento prípad sa tam ani nestal.

Ale ten, čo opisujem ja, som zažila na vlastnej koži na vašich-našich toaletách. Mňa našťastie ten pán nezneužil a ani ja jeho, takí sme boli šokovaní a strápnení. Len viete….. Nemohli by sme poprosiť my dospeláci, daňoví poplatníci, aspoň ten kľúčik? Aj my by sme to tak radi,  ako vedľa v toaletách vaši-naši štátni zamestnanci.

 

Prečítajte si aj Zabíja ma lepok

 

Podporte nás a stante sa clenkami klubu

Ženy v meste

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026