Ženy v meste
Otvorený list mojim deťom alebo O lovcoch a zberačoch

Otvorený list mojim deťom alebo O lovcoch a zberačoch

Budete dobrými lovcami, keď budete trpezlivé, budete sa z každého neúspešného pokusu učiť, ale nikdy nebudete strieľať naslepo. Keď si nebudete míňať šípy na nedôležité ciele.

Redakcia Žien v meste · 28. novembra 2016 · 2 min čítania

 

Milé moje dcéry,

 

ak to ešte výslovne neodznelo pri našich raňajkových rozhovoroch, ak to ešte úplne jasne nevyplynulo z našich dobre mienených rodičovských rád, ak to ešte pre Vás nebolo viditeľné z našich skutkov, potom si to, dievky moje, prečítajte tu, v písmenkách a riadkoch. Že by som veľmi chcela, aby ste boli  LOVCAMI.

Bez ohľadu na to, aké si zvolíte povolanie, akú si vyberiete vysokú školu. Lovcami nie profesiou, ale charakterom. Viem, že Vám to evokuje dobu kamennú alebo Tolkienových vysokých štíhlych ušľachtilých elfov, ale či v praveku, či v rozprávke alebo v súčasnej realite, podstatu majú všetci lovci rovnakú.

Lovci LOVIA, čo zahŕňa najprv vyhliadnutie si cieľa – zveri, dlhodobé sledovanie jej pohybu a návykov,  znamená to učenie sa technike ovládania luku a šípu i technike presného zamierenia. Znamená to tiež naučiť sa disciplíne a trpezlivému čakaniu na ten správny okamih. Znamená to aj mať odvahu a silu včas vystreliť.

Budete dobrými lovcami, keď si rozvážne zvolíte svoje ciele a sny a poctivo sa po ceste životom krok po kroku budete učiť umeniu loviť. Budete dobrými lovcami, keď budete trpezlivé, budete sa z každého neúspešného pokusu učiť, ale nikdy nebudete strieľať naslepo. Keď si nebudete míňať šípy na nedôležité ciele. Budete dobrými lovcami, keď zistíte, že aj cesta zarúbaná sa dá presekať a práve taká bude pre Vás väčším pôžitkom, ako keby ste popri širokej rovnej diaľnici bezducho zbierali náhodné krátkodobé potešenia, ktoré sú možno práve „in“. Budete dobrými lovcami, keď budete mať v pravom okamihu odvahu vystreliť.

Ja viem, že  táto doba s kopou možností ponúka aj kopu pochybností. Že sa človek už ťažko orientuje v hodnotách a teda aj pri vyberaní cieľa. Že to často na prvý pohľad vyzerá tak, že lepšie sa majú tí ZBERAČI. A že za takých okolností je veľmi ťažké držať sa cieľa. Ale milé moje dievky, sľúbte mi, že to skúsite a ja Vám budem celý život držať palce, aby Vám boli dopriate vždy zásahy do čierneho. 

 

Mama

 

PS. … a zbierať budeme popri tom spoločné chvíle a zážitky a raz za rok čučoriedky na Magure. 

 

Prečítajte si aj Koľko vážia sny?

 

Ženy v meste

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026