|
Sedeli sme pri stole s niekoľkými novinármi, keď moja mladšia dcéra dostala obligátnu otázku, čím bude. Uprostred debaty o politike bez zaváhania odpovedala, že prezidentkou. Na námietku, že ešte nemôže byť, zareagovala skôr, než sme stihli dodať, že najprv musí mať 40 rokov. „Prečo nemôžem, lebo nekradnem?“ Pohotová odpoveď zanieteného desaťročného dievčaťa o imidži slovenskej politiky skoro dostala novinárov pod stôl.
Včera prišla moja dcéra neskôr zo školy s originálnym vysvetlením. „Prepáč mami, že meškám, ale mali sme s dievčatami debatu o Trumpovi,“ vychrlila na mňa. Keď som sa zvedavo pýtala ako dopadla zahraničnopolitická diskusia piatačiek, odpovedala, že nerozhodne. „Dve sme boli proti Trumpovi a dve za Trumpa. Tak som im vysvetlila, že nech si dávajú pozor, čo hovoria, lebo je jasné, že opakujú názory svojich rodičov. Veď v našom veku nás majú zaujímať akurát lesky na pery, nie?“ dokončila nečakane svoju úvahu a šla si robiť úlohy.
Mám rada politizovanie mojej dcéry a jej pohotové komentáre. A musím s ňu súhlasiť, vrátane námietky, že deti preberajú názory po rodičoch.
Keď som ešte mamou nebola, zažila som ako náš sused na chate na východe Slovenska, preniesol osobnú nenávisť voči jednému politikovi tak veľmi na svojich malých synov, že keď politikovi tie malé osôbky začali nadávať, mala som chuť ho chrániť, hoci si to nezaslúžil. Sama sebe som vtedy dala záväzok, že mojim deťom nebudem podsúvať vlastné videnie sveta, ale pomáhať im, aby si názor vytvorili samé.
Hlavne, aby si nezamieňali osoby a obsadenia. Aby politici nepokazili na večnosť úrady, ktoré zastávajú. Lebo taký úrad premiéra je tu na dlhšie ako na jedno či dve volebné obdobia a má svoj zmysel bez ohľadu na to, kto ho zastáva. A platí to aj pri úrade prezidenta. Jedno meno predsa Ameriku nerobí. Rešpekt k úradu by nemali zatieniť sympatie či antipatie k osobe, ktorá ho reprezentuje. Lebo potom sa nám dôvera v politiku ako vec verejnú rýchlo vytratí.
Tak snáď ešte nie je neskoro, keď tá moja dcéra chce ísť do politiky a stať sa prezidentkou. Aj v ére, keď pár dospelých už ilúzie stratilo. Mám rada dni, keď ma moje dcéry učia, že netreba prestávať veriť a dokážu ma rozosmiať, aj keď ide o politiku.
Prečítajte si aj Silvestrovská chata a kopec problémov
