Ponáhľaj sa pomaly…

 

Včera som šla z práce. Pešo, ako vždy. Mám tak čas utriediť si myšlienky, pokochať sa pohľadom na panelákové predzáhradky, ktoré už hýria farbami a konečne ich nikto nedemoluje a mám tiež dokonalý prehľad o tom, kto po svojom psovi zbiera hovienka a kto nie (síce si myslím, že o tom by mala mať dokonalý prehľad skôr mestská polícia, ale to teraz nechajme stranou)…

Z jedného paneláka vyšla mama s dcérou. Zrejme sa vybrali na prechádzku, pomyslela som si. Dievčatko, nie viac ako trojročné, tlačilo totiž pred sebou hračkársky kočík, v ktorom sedel  – bezpečne pripútaný – plyšový medveď.

Mama však vyštartovala ráznymi krokmi. Jej dcéra okamžite zaostala. Urobila len pár detských krôčikov, hneď sa zohla ku kočíku a začala macovi rozopínať bezpečnostné popruhy.

„Čo robíš? Nechaj ho v kočíku! Ponáhľame sa!“ zakričala mama a pohla sa v presvedčení, že ju dieťa bude nasledovať. Naivka!

„Musím ho zobrať na ruky, on plače,“ pokojne povedalo dievčatko a ďalej sa venovalo plyšovému medveďovi.

Mame v tom momente vyletel tlak, priskočila k tým dvom a spustila: „Hovorím ti, okamžite prestaň! Ponáhľame sa! Nemôžeš ho brať na ruky! Tlač kočík, ideme.“ Aby zdôraznila svoje slová, milého maca zapla späť do bezpečnostných popruhov a kočík zľahka posotila pred dieťa.

Chyba! Maco už síce neplakal, o to hlasnejší rev však spustila jej dcéra. Niesol sa celou ulicou a bol nesmierne vytrvalý. (Prisahám, že som toho maca videla sa usmievať!)

Čo  myslíte, ako to dopadlo? (Čisto teoretická otázka pre prípad, že nás čítajú aj oteckovia, lebo mamy určite vedia…). Áno, milá mama, ktorá ma čoskoro – ale už značne upachtená, predbiehala míľovými krokmi, sa od tejto chvíle ponáhľala s deckom a macom na rukách, pričom cez druhé rameno mala prehodený kočík. (Mimochodom, už viete, prečo matky s malými deťmi nenosia kabelky, ale batohy na chrbte?)

„Premýšľaj a predvídaj,“ učila nás jedna staručká učiteľka na základnej škole. Nikdy sa mi táto jej rada nezišla viac, ako na rodičovskej dovolenke. A pridávam k nej druhú – ponáhľaj sa pomaly.

Mimochodom, ak by niekto chcel poznamenať, že to dievčatko by si zaslúžilo na zadok, lebo isto bolo pekne rozmaznané, tak to pŕ! Nezabúdajte, že prvý reval maco!

 

Prečítajte si aj Babička Merkelová a dedo Obama

 

Ženy v meste