„Pozrite sa okolo, nikdy nebolo viac žien na vrcholových postoch“. Píše Jaroslav Daniška vo svojom článku, v Denníku Postoj o tom, ako dnes naozaj politike vládnu ženy. Pýta sa však aj jednu výbornú otázku: „ale splnilo sa aj to, čo mali ženy do politiky priniesť?“

A mne sa zdá, že nie.

Hneď v úvode článku vypočítava najsilnejšie európske prezidentky a premiérky: Angela Merkel v Nemecku, Theresa May v Británii, Beata Szydlo v Poľsku, Dalia Grybauskaitė v Litve, Kersti Kaljulaid v Estónsku,  Erna Solberg v Nórsku, Kolinda Grabar-Kitarovič v Chorvátsku. Pokračuje v hodnotení ďalších svetových mien ako Dilma Rouseff , brazílska prezidentka, či prvá škótska ministerka Nicola Sturgeon. Samozrejme, nesmieme zabudnúť na kandidátku na prezidentku USA, Hillary Clinton. Máme aj slovenské mená úspešných žien političiek. 

Po prečítaní som prekvapená, že je ich oveľa viac. Napriek tomu, že by sa mohlo zdať, že žien je veľa v politike a verejnom priestore, na fórach a v paneloch sa nevyskytujú. Za posledné týždne som bola na viac ako piatich paneloch na rozličné témy, boli zložené len z mužov. Či už je to téma budúcnosti Slovenska, alebo investícií v našej krajine a iné. Spomeniem si na diskusie pod mojimi fotografiami z týchto akcií, kde mnohí tvrdia, že ženy ešte nedorástli na takéto témy.

Spomeniem si na blog priateľky Táni Benkovej pred voľbami do NR SR, kde jasne poukázala na nedostatok žien na kandidátkach politických strán.  Politické strany samé mali problém získať a postaviť ženy na kandidátky. A nie je to o tom, že by žien v našej spoločnosti vzdelaných, múdrych bolo málo. Zdá sa mi však, že ako spoločnosť si neuvedomujeme ich pridanú hodnotu a ženskosť, ktorú môžu vniesť do sveta politiky. Ženy takéto ženské kvality niekedy neprinášajú a častokrát správajú sa ako muži, a  ešte horšie. Obraz týchto žien ani zďaleka neukazuje to, ako žena môže zostať sama sebou, využiť môže vládnuť krajine, mať svoju značku , ale inak ako jej mužskí kolegovia. 

A keď tak čítam ďalej text od Jaroslava, zdá sa mi, že na Slovensku sú to dve príčiny.

Príčina číslo jedna,: zdá sa mi, je málo ženskosti, teda feminity, ktorú tieto ženy do politiky vnášajú. „Ženy - političky totiž spochybnili feminizmus lepšie, ako mnohí ich kritici, „vraví autor a plne s nim súhlasím. Jeden môj známy, svojho času šéf kampane političky, mi povedal: Musíme ju zobraziť na fotkách tak, aby ľudia verili, že vie riadiť mesto, krajinu, aby vyzerala vážne, seriózne, silno. To ženské, to treba nechať na osobné diskusie, pre toto ju ľudia nezvolia. 

Skutočne? Mne sa zdá, že potrebujeme opak. Práve ženy samé potrebujú upozorňovať našu paternalistickú slovenskú spoločnosť na to, čo je na týchto ženách unikátne, čo muži nikdy priniesť nemôžu. Jedinečnú energiu, ktorá je prirodzená pre ženy, ktorá zjednocuje, ktorá vytvára priestor pre spoluprácu, konsenzus, jemnosť  jednaní, je málo vidieť na našich političkách.

Keď ako jeden z faktov o Kersti Kaljulaid napísal Pavol Demeš, že je matkou štyroch detí, ľudia sa čudovali, prečo práve toto  spomenul. Čudovali sa, či toto bol dôvod, ktorý jej tiež dopomohol k získaniu prezidentského kresla. Bolo dobré, že práve tento fakt môžeme vyzdvihnúť. Myslím, si, že vie len pozitívne veci ako aj žena matka. Je to trpezlivosť, ktorá je u takejto matky základom a pre prezidentku tiež dôležitou charakterovou črtou, alebo aj starostlivosť, ktorú vie prejaviť aj o krajinu.

Žena vie priniesť úplne rozdielnu energiu a jednanie do politiky. Napríklad veľkou výhodou Angely Merkelovej, je práve ženský pohľad na vec v politike. Nemecká kancelárka sa na vrcholových zasadnutiach najprv pred každým rozhodnutím ide poradiť so svojim tímom. A potom spraví rozhodnutie. Na rozdiel od jej mužských kolegov politikov. Keď sa pozrieme naspäť na tému , aj solidarita nemeckej kancelárky s témou utečencov ukazuje, že vládne tejto téme žena. Je to energia, „ktorá je vlastná ženám“, ako hovorí moja priateľka a mentorka Bea Benková. Schopnosť poradiť sa pri rozhodovaní. Je to PRIRODZENÁ schopnosť pre ženu ako vytvárať aliancie, schopnosť vytvárať priestor na dialóg. Prejavuje sa to priamo v politike.

Feminita totižto znamená aj to, že si uvedomujem akú energiu ako žena  mám a tou vytváram rozdiel v politike a spoločnosti. Tou inšpirujem. Nie tým, že viem byť tvrdá, ostrá a búchať päsťou do stola. Nie tým, že zvládnem všetko ešte aj po pár dňoch po narodení dieťaťa aktívne riadiť krajinu a tváriť sa, že som vyhrala. Aj pohľad na ženské líderstvo môže byť iné. Ako hovorí aj môj priateľ a mentor Vik Marraj. Odkaz do spoločnosti môže byť iný.

Tkvie v tom, že chcem ukázať, že som žena, že mi na ženách záleží a že chcem, aby ženy na vysokých postoch v spoločnosti vytvárali rozdiel, aby boli prítomné v politike a zachovali si ženskosť a vedeli spolupracovať s mužmi... Nie je to o žiadnych kvótach.

„Mám pocit, že feminizmus úspech žien v politike neprežije. Vlastne je už vnútorne vyčerpaný a dýcha z posledného“, vraví autor, a tým otvára príčinu číslo 2. Dôvod, prečo je to tak a prečo to chce svieži vietor.  Načrtol to aj autor článku, Jaroslav Daniška, keď jasne zdôraznil, že mu chýba viac záujmu týchto političiek žien o ženy, alebo o moslimské témy. My, ženy sme si ešte viac aj v našej spoločnosti vypestovali silný kult tzv. skleného stropu, a teda, keď prerazím ja, bude to stačiť a ostatné nech si poradia. Neriešime ženské témy a vzájomnú podporu a spôsob spolupracovať viac so ženami a s mužmi zároveň. Umením a poslaním nie je práve vytvárať priestor pre ďalšie ženy.

Možno je to tým, že sa v priestore medzi mužmi cítia ako včelie kráľovné, ako mi raz povedala naša politička predsedníčka Živeny, Magda Vášáryová, ktorá sa aktívne zasadzuje v ženskej otázke na Slovensku. Namiesto toho, aby podporovali ďalšie ženy. A to je ďalšia výzva a dôvod, prečo sa tá ženskosť, a teda základ slova feminizmus, feminita vytráca tak rýchlo zo sveta politiky a verejného života.  

Ak tá ostane, začne ju spoločnosť vnímať, začnú ju ženy vnášať do politiky, a vtedy ženskosť začne vytvárať v politike úspech žien a prežije.

 

(Autorka ja zakladateľka organizácie YOUTH POLITICS EDUCATION)

 

Prečítajte si aj Koľko vážia sny?