|
Tento víkend sme sa vybrali liezť na Lomnícky štít. Ja ako začiatočník a pár priateľov, skúsených lezcov. S plnou výbavou sme sa vracali okolo pol druhej dole. Laná, prilby a expresky boli spolu so mnou svedkom toho, ako veľmi zodpovedne a precízne sa po Tatrách pohybujú horskí vodcovia a členovia horskej služby. Zrelosť a uvedomelosť v každom okamihu vás úplne zbaví strachu.
Pomaly sa blížila búrka a my sme zrazu v protismere medzi skalami stretli muža a dieťa. Obaja mali nízku obuv, dieťa pršiplášť a smerovali nahor. Na Lomnícky štít! Výstup je povolený len s horským vodcom. A tu psychopat (a nie je v Tatrách jediný) ťahá svoje dieťa hore, ako k babke za humno na hrušky.
Priateľ, člen Horskej záchrannej služby, naučený na takéto veci, sa ho opýtal, kam ide. A otec roka bez akéhokoľvek zaváhania odpovedal: "to the top." Na vrchol. Bez výbavy, po nelegálnom chodníku, o pol druhej poobede, v čase, keď sa nad Lomničákom už blýskalo.
Zvýšeným hlasom ho priateľ poslal naspäť. O ľudskej hlúposti by vedel hovoriť každý skúsený tatranec. Priatelia, vždy keď takýchto ľudí stretnete, povedzte im prosím: " Keď sa chceš zabiť, neber zo sebou do hrobu dieťa a záchranára."
Prilbu im už netreba. Na hlavu museli padnúť už dávno.
Prečítajte si aj Nebojte sa prispieť na dobrú vec
