V Oravskej galérii (OG), ktorú vediete, sa v týchto dňoch koná unikátna výstava jedného z azda najslávnejších umelcov pôvodom zo Slovenska, ktorí sa presadili v zahraničí. Ako sa vám podarilo dostať tvorbu Andyho Warhola na Oravu?

„Za získaním výstavy bola moja dlhoročná túžba. Rada sa na dovolenkách túlam po výstavných sieňach, po múzeách a neraz natrafím aj na dielo Andyho Warhola. Vždy si uvedomím, aký má pôvod. Tak prečo ho nepredstaviť aj v Dolnom Kubíne?“

Zrejme to neboj jednoduchý proces.

„Od myšlienky k realizácii prešlo niekoľko rokov. Na svete sú len dve múzeá Andyho Warhola  v Medzilaborciach a v Pittsburghu. Logicky som najprv som oslovila pána Michala Bycka, jedného zo zakladateľov Múzea moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach. Vyslovila som želanie, prerokovali sme možnosti, do tímu pribudla pani Carmen Cilipová a s pani riaditeľkou MMUAW Ľudmilou Štecovou Župovou sme potvrdili výpožičné zmluvy. A príprava výstavy sa mohla začať. Všetko je to o komunikácii, veď zvykne sa hovoriť, že keď si človek niečo veľmi želá, tak sa mu to aj splní.“

To je pravda. Vráťme sa však na začiatok. Každá z nás mala v detstve plány do budúcnosti. Jedna chcela byť učiteľkou, iná speváčkou alebo cukrárkou či veterinárkou. Ako to bolo u vás? Vždy ste sa chceli venovať umeniu?

„Nie, pravdou je len to, že na základnej škole ma bavilo kreslenie a maľovanie, zato fyzika a matematika mi vôbec nešli. Po tom, ako moje výkresy občas vyhrali školskú alebo okresnú súťaž, bol prvý kontakt s umením na svete.“


foto - archív OG

Na strednej škole ste študovali zaujímavý odbor – konštrukcia a tvorba nábytku a interiéru. Prečo práve toto zameranie? Už vtedy ste vedeli, že vás to ťahá k histórii umenia?

Študovať na škole, kde vyžadovali talentové skúšky, bolo spontánne rozhodnutie. Pomohli mi moje „skúsenosti“ s maľovaním na základnej škole. Prijali ma, ale môj profesor pomaly, ale isto odhadol moje schopnosti byť, alebo lepšie povedané nebyť bytovou architektkou. Odporučil mi, že štúdium dejín umenia by bolo pre mňa oveľa zaujímavejšie. V mojom maturitnom ročníku sa študijný odbor otváral len na Masarykovej univerzite v Brne a na Karlovej univerzite v Prahe. Po úspešných prijímacích pohovoroch sa mojím novým domovom stalo Brno. Na roky štúdií spomínam veľmi rada, mali sme skvelých pedagógov a o histórii umenia bolo rozhodnuté na celý život.

Na čele Oravskej galérie ste už 33 rokov, ako by ste ich zhodnotili? Podarilo sa vám niečo, na čo ste obzvlášť hrdá?

„Od roku 1984, kedy som sa stala riaditeľkou, sa udialo veľmi veľa vecí. Podarilo sa nám zrekonštruovať administratívne a výstavné centrum Oravskej galérie – Župný dom v Dolnom Kubíne. Pripravili sme päť stálych expozícií umenia od 14. po 21. storočie zo zbierok OG a na našu veľkú radosť boli práve tieto expozície ocenené najvyššou cenou časopisu Pamiatky a múzeá za najlepšie expozície na Slovensku za rok 1995. Náš zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj nám zakúpil osobnú motorovú loď, aby sme mohli komfortne prevážať návštevníkov na Slanický ostrov umenia na Oravskej priehrade. Obidva činy boli mimoriadne dôležité pre ďalší rozvoj galérie.“

Galéria pod vašim vedením má na konte aj iný úspech. V roku 2015 sa vám podarilo získať zaujímavé ocenenie.

„Áno, aj ten rok bol v živote našej galérie významný. Stali sme sa Galériou roka na Slovensku. Cenu udeľuje ministerstvo kultúry. S kolegami sme hrdí na titul, ktorý sme získali. Potvrdzuje skutočnosť, že robota, ktorú robíme najlepšie ako vieme, má zmysel.“

Oravská galéria je jednou z najnavštevovanejších na Slovensku. Vyše 8,500 diel v zbierke, z ktorých ste mnohé získali práve vy. Spomeniete si, ktoré je vášmu srdcu vzácne alebo niečím unikátne?

„Svojim spôsobom som šťastný človek, pretože moje povolanie je aj koníčkom. Na všetky diela si veľmi dobre spomínam. Nikoho nefavorizujem, ale vždy sa poteším skvostným maľbám na skle umeleckého sklára Pala Macha či plastikami Jozefa Jankoviča. K nim sa môžu kedykoľvek pridružiť diela Laca Terena. Vo výpočte by som mohla pokračovať donekonečna, veď 37 rokov v jednej robote, to sú stovky stretnutí, výtvarných diel a hlavne príbehov.“


foto - archív GO

Čo je na akvizícii, teda nakupovaní diel, zaujímavé pre vás ako umeleckú historičku?

„Zo všetkých diel, ktoré nám pribudli do expozícií alebo do depozitára, mám radosť. Veľakrát je to takmer detektívny príbeh. Objaviť dielo, zohnať peniaze a potom ho aj získať. Tento proces sa však väčšinou týka diel z minulých storočí.“

Prepisuje súčasné umenie históriu? Mnohí laici ho často vnímajú len ako akési čmáranice...

„Súčasná výtvarná scéna je iná. Mám rada návštevy ateliérov a často vyberám diela do perspektívneho nákupu na autorských, alebo kolektívnych výstavách. Kto je favoritom? To je ťažká odpoveď. Súčasné umelecké sklo, sochárstvo, maľba? Všetky tri menované disciplíny.  Keď si chcem urobiť radosť, poprechádzam sa v našich depozitároch. Občas pripravíme výstavu z vlastných zbierok a nainštalovaná výstava je najlepším zrkadlom akvizičných snáh. Súčasné umenie je zaujímavý fenomén. Akoby si niekedy vyžadovalo aj slovný výklad. Avšak odporúčam riadiť sa vlastným vnemom a citom.“

Oravská galéria má po celom regióne niekoľko stálych vysunutých expozícií. Jednou z nich je aj Slanický ostrov umenia.  Je to unikát, pretože turistov do výstavných priestorov uprostred Oravskej priehrady vozí loď. Potrebovali ste k nej aj nejaké špeciálne povolenie?

„Aby mohla naša galéria vykonávať lodnú dopravu na uzatvorenej vodnej ploche, kapitánske skúšky 3. triedy musia mať kapitáni galérie. Ako štatutárka som absolvovala skúšky na prepravu osôb na ministerstve dopravy. Musíme sa tiež riadiť zákonmi a vyhláškami Štátnej plavebnej správy a Slovenského Lloydu.“


Slanský ostrov umenia. Foto - OG

Staráte sa aj o nové krátkodobé výstavy v Dolnom Kubíne. Kde naberáte inšpiráciu?

„Galéria je presne zadefinovaný celok – zbierkotvorný, výstavný, edukačný. Pôsobíme v troch okresoch Oravy, prevádzkujeme deväť stálych expozícií, a takto sa snažíme tvoriť aj výstavný plán galérie. Chceme, aby súvisel s našim zameraním, aby bol zaujímavý, rôznorodý a aby sa návštevník mohol tešiť na nové tituly. Takže, niečo je inšpirácia, no vyžaduje si to predovšetkým pravidelné a aktuálne sledovanie výtvarnej scény na Slovensku, aj v okolitom zahraničí. Nie je to náhodný proces.“

 Máte čas pri tom všetkom aj na nejaké koníčky? Alebo vám umenie zaberá všetok čas?

„Už som spomenula, že moje povolanie je aj mojim koníčkom. Ale neustály kontakt s výtvarným umením sa dá veľmi dobre spojiť s cestovaním a poznávaním nových krajín. Rada tiež chodím do prírody a hubárčenie u mňa určite hrá prím. Keď trávim voľné chvíle doma, vždy siahnem po dobrej kriminálke.“

Máte obľúbenú obľúbenú umelkyňu?

„Mojimi obľúbenými sú Louise Bourgeois, Marina Abramović a z našich súčasných je to Dorota Sadovská.“

Ako to vyzerá doma u riaditeľky galérie? Ste zaplavená obrazmi? Alebo platí, že obuvníkove deti chodia bosé?

„Nepreferujem domácu galériu, veď v Oravskej  galérii sa môžem tešiť z tisícov diel a vymýšľať im nové životy a kombinácie na výstavách.“