Predstavte si, že žijete v krajine, kde je vojna alebo hlad a vy každý deň bojujete o holé prežitie. Alebo vám život v sekunde zmenia cunami či zemetrasenie. Ste zúfalá, bezmocná, neviete ako ďalej. Nemáte čo jesť, kde spať, je vám zima a často sa ešte musíte postarať o deti alebo iných členov rodiny. Štátne úrady zlyhávajú, nevedia sa postarať rýchlo a dobre. A v tom prídu dobrovoľníci z neziskových organizácií. Cudzinci z demokratických krajín, ktorí ponúkajú pomoc a podporu. Okrem potravín, liekov či teplej deky rozdávajú aj spolupatričnosť a rešpekt k ľudskému životu. Je to viac ako pomoc, je to dobro.

Až kým sa aj medzi nimi nenájdu bieli muži, ktorí neodolajú moci. Pocitu, že sú viac ako chudáci, ktorým pomáhajú. Dobro vymenia za zlo, rešpekt za zneužitie postavenia, lásku za znásilnenie, peniaze za sex, hoci aj s maloletými.  

OSN riešilo škandály s prostitúciou a obchod s ľuďmi v Kambodži i na Balkáne už desaťročia dozadu. Moc zneužívali modré helmy i súkromné bezpečnostné služby. Zažilo to i Kongo, Libéria či Sierra Leone. O mnohom sa vedelo, ale verejne nehovorilo. Lebo veď taká je vojna, takí sú muži. S pomocou sa distribuoval aj zvláštny systém nerovnosti a nespravodlivosti, ktorý mal pre mnohých horšie následky ako vojnový konflikt či zemetrasenie.

 

 

Sexuálny škandál jednej z najväčších charitatívnych organizácií Oxfam sa prevalil sedem rokov potom, čo sa stal. Bolo to po zemetrasení na Haiti, pri ktorom v januári 2010 zahynulo viac ako 230-tisíc ľudí a ekonomické škody v jednej z najchudobnejších krajín regiónu sa nedali ani vyčísliť. Šéf misie Oxfamu to uchopil po svojom: interný dokument uvádza, že Belgičan Van Hauwermeiren a najmenej šesť členov misie sexuálne zneužívalo, podvádzalo a aby všetko utajili, ešte aj fyzicky zastrašovalo kolegu. Belgičan i šesť pracovníkov v roku 2011 z Oxamu odišlo, ale niektorí z nich iba zmenili neziskovku a ďalej šíria dobro. Oxfam si to nechal pre seba. Pôsobí v 90 krajinách a má takmer 10-tisíc pracovníkov, pre niekoľkých nechcel ohroziť reputáciu všetkých.

Lenže práca neziskoviek stojí a padá na dôvere. Na dôvere darcov, sponzorov a verejnosti. Na dôvere vlád a štátov, kam idú pomáhať. Na dôvere ľudí, ktorí od nich pomoc prijímajú. O tú dôveru teraz prišli a prenesú ju aj na iné neziskové organizácie. Lebo to, čo im prešlo v roku 2011, im neprejde v roku 2018, keď máme za sebou veľkú kampaň proti sexuálnemu obťažovaniu žien a zneužitiu moci bielych mužov. #MeToo sa začala v Hollywoode, ale má svoje verzie takmer v každej oblasti. Teraz si tým musia prejsť neziskové organizácie.

Ale zvládnu to. Lebo oni nás neustále učia, že môžeme bagatelizovať všetky hodnoty spoločnosti, ale nie úctu a rešpekt k ľuďom.