Vyšťavená po celom týždni mám chuť naložiť sa do vane a hodnú chvíľu len tak hľadieť na svoje prsty na nohách vykúkajúce spod peny. Namiesto toho sa postavím ku sporáku, zapínam rúru na dvesto stupňov a pečiem muffiny. Pri zvukoch mixéra a vôni čokolády sa ma rýchlo zmocní slávnostná nálada. „Tak sa to podarilo,“ prebehne mi mysľou a mám rovnaký pocit, ako keď bežec dobehne do cieľa. A pritom som len divák stojaci naboku...

Svoju kamarátku zo strednej školy som vždy vnímala skôr cez hudbu, ako cez slová. Hrávala na gitare, skvele spievala a okrem toho nakreslila celé naše maturitné tablo. Že skladá aj básne, to som sa dozvedela až oveľa neskôr – keď sa stala mamou, narodila sa jej dcéra a ona začala pre ňu vymýšľať detské riekanky a vtipné rozprávky. 

Ako šiel život a letel čas, k básničkám pribúdali ďalšie a pekne sa kopili vzadu v šuplíku. A mnohé z nich sa aj stratili. Veď to poznáte, nebolo kedy zaoberať sa už napísanými básňami. Bolo treba učiť sa s dcérou, chodiť na rodičovské združenia, služobné cesty, variť a nakupovať a aby človek celkom nezošalel, tak aj stretávať sa s priateľmi, sem-tam žúrovať, športovať a chodiť do kina či divadla.

Z času na čas (najmä pri upratovaní skriniek a šuplíkov) sa vynorila otázka, čo ďalej s básňami – šmariť ich do koša, či poslať ďalej? A tak raz kamoška zopár básní naťukala do počítača a poslala do vydavateľstva. Len tak. V zmysle hesla – veď za to nič nedám.

Dlho sa jej nikto neozýval. Ona striedavo dúfala a tešila sa, striedavo zabúdala a hádzala to za hlavu. A dnes? Dnes má jej dcéra už dvadsať rokov, jej mama dvakrát toľko (a ešte kúsok) a spolu krstia knihu detských básničiek, ktoré doma už zapadali prachom času. Bude sa piť šampanské a pojedať domáce koláče, ktoré napečú kamarátky. A hlavne sa bude oslavovať celkom obyčajný fakt, že sny sa plnia. Aj keď to už možno vôbec nečakáte, a možno už ani nedúfate. Aj keď netlačíte na pílu, nevizualizujete a nevzývate vesmír, aby vám pomohol. Ale skrátka, len tak. Lebo ste šikovná a máte na to. A to je ten najlepší dôvod na oslavu.

                                                .

Prečítajte si aj Pijeme šampus, šetríme na rožkoch?