Som divná. Normálne som tým školákom a školáčkam 4.septembra závidela, že idú do školy. Aj ja som chcela, no ako vysokoškoláčka začínam až o tri týždne neskôr. Ok, je pravda, že som im závidela o pol jedenástej ráno (áno, ráno), keď som sa už rozhodla vyliezť z postele, ale aj tak.

Vždy sa teším na september. September je nová štartovacia čiara. Nové začiatky. Možnosť pustiť sa do niečoho, čo som dlho chcela vyskúšať. No každý september robím tú istú chybu.

Z pohľadu prítomnosti mi príde minulý september naozaj komický. Kde som mala zdravý sedliacky rozum, keď som sa prihlásila na kurzy poľštiny a taliančiny? Áno, tušíte správne, začínala som úplne od začiatočníčky. Z akéhosi môjho polyglotského ošiaľu, že však Poliakom rozumiem, to bude ľahké a pýtať si margheritu po taliansky je strašne sexy, prečo nezačať práve teraz? Však je začiatok školského roka. Je september a mala by som niečo produktívne do konca roka urobiť.

A to nebolo všetko. Na univerzite vypísali aj kurz ukrajinčiny. Vďaka pánubohu, že sa nakoniec neotvoril, inak by som tam fakt išla. Okrem toho škola, prednášky, seminárky, práca, a – písanie bakalárky. Samozrejme,  chcela som sa aj spoločensky socializovať na párty so spolužiakmi i mať čas odbehnúť si na výlet do Slovinska a Milána. Asi je jasné, že už začiatkom novembra sa telíčko ozvalo. Všade som utekala s vyplazeným jazykom a šla na doraz.  

Vždy v septembri urobím tú istú chybu. Odpočinutá, plná novej nevyužitej energie si toho dám neúnosne veľa na plecia. Nevyberiem si jednu vec, chcem ich všetky na raz. Kvôli veľkým svojím očakávaniam a pocitu, že by som mala stále niečo robiť, zlepšovať sa.  

Uvedomila som si to aj včera, keď sa spustil akademický systém na zapisovanie predmetov do nového semestra. Okrem povinných predmetov môjho štúdia, som si pridala výberové (rozumej nepovinné) predmety. Napríklad, taká arabčina pre nearabistov, na tú poškuľujem už nejaký ten rok. Popritom som mala v prehliadači otvorenú prihlášku na latinsko-americké tance – kurz, na ktorý sa s kamoškou už dlho chystáme. Na stole sa mi povaľoval katalóg s bytovým dizajnom, keďže mám v pláne do konca roka vymaľovať byt. Plus škola, práca, certifikát z ruštiny si spraviť.  

Pousmiala som sa. Ako som sa len minulý rok dušovala, že si už nikdy viac niečo také nespravím. Našťastie, rozvrh na škole si môžem ešte prvé dva týždne upraviť, respektíve odhlásiť sa z niektorých kurzov. Uvidíme. Ale myslím, žeby som sa už konečne mala naučiť, že menej je niekedy viac. Alebo si vybrať jednu vec a tú urobiť poriadne. Lebo sa bojím, že keď budem matkou, moje deti ma zabijú, ak ich budem hnať na všetky možné krúžky, len aby boli produktívne.

 

Prečítajte si aj O 15 kíl ľahšia