|
Keď prídem domov, takmer si to neuvedomujem. Stále ich mám v rovnakej škatuľke ako pred dvadsiatimi rokmi, keď boli aktívni a akční. Celkom inak to vnímam, keď prídu moji rodičia z Košíc k nám do Bratislavy. Pohybujú sa v inom prostredí, a vtedy si musím pripustiť, že starnú. V inom, neznámom, teréne sa pohybujú pomalšie, menej isto, s obavami. Na presun niekam už musím pripočítať k hodinkám aj pár ich rokov.
Keď k nám prišli na Vianoce, nútili nás spomaliť. Spomaliť treba. Počúvate to odvšadiaľ, ale nie vždy sa to darí. Ale milujúce osoby vás to naučia hneď. Spomaliť, viac vnímať, rozmýšľať o tom, že aj vy raz na tom budete rovnako. Dokonca dúfate, že raz na tom budete rovnako. Že v ich veku budete ešte takto samostatne fungovať.
Moji rodičia nás učili spomaliť, my sme ich život zrýchľovali. Moje deti im ukazovali technológie a sociálne siete a moji rodičia hltali celkom nové svety. Na Štedrý deň sme sa cez viber spojili s mojím bratom vo Švajčiarsku. Pre neho to bol najkrajší vianočný darček, pre mňa a mojich rodičov skvelý pocit, že sme s ním blízko, hoci na diaľku. Kým moje deti hltali darčeky pod stromčekom, moji rodičia híkali, ako rýchlo prišla fotografia zo švajčiarskeho vianočného stola k nášmu slovenskému a ako bleskovo sme my zo Slovenska poslali naše rodinné selfie do Švajčiarska.
Prvý vianočný deň sme spolu s otcom napísali blog. Priniesol ho napísaný na papieri tak, ako ho spísal počas cesty vlakom. Ešte sme ho upravovali, lebo jazyk bývalého televízneho redaktora si žiadal úpravy pre webovú verziu. Keď bol hotový, môj otec diktoval a ja som jeho poviedku prepísala a nahodila na náš webový portál. Užívala som si, ako sa hrá so slovom a koľko času tej hre venuje. Užívala som si jeho skúsnosti.
Spomalila som aj v profesii, ktorá od zlatej éry môjho otca tak veľmi nabrala na obrátkach. Keď sme blog zverejnili, nemal veľa likov. Hodnota slov nebola taká silná, ako sú emócie, ktoré na sociálnych sieťach rozhodujú o popularite článku.
Ale ja som pri tom nabrala novú energiu. Viac som sa sústredila na váhu slova, než na rýchlosť, s akou ich často potrebujem dať dokopy.
Keď blog vyšiel, môj otec a mama si ho prečítali na novom tablete, ktorý od Ježiška dostali. Vypytovali sa mojich detí a písali si na papier, ako treba s novým prístrojom narábať,a by mohli čítať aj na nete. Bola to dokonalá ukážka starého a nového sveta. Generácie, pre ktorú je to úplne nová dimenzia a generácie, pre ktorú je to celkom samozrejmá vec.
Moji rodičia nás cez Vianoce naučili spomaliť, my sme im život zrýchlili. Boli to dokonalé Vianoce, v ktorých do jedného sveta s takou láskou zapadli dva rôzne.
Prečítajte si aj Spoveď a smrť
