BRATISLAVA. Striedavá starostlivosť je u nás možná už šesť rokov. Rodičov, ktorí ju využívajú, je stále minimum. O tom prečo je to tak, sme sa bavili s tými, ktorých sa priamo týka.

Graf - Otcovia.sk

Mediátorka: najlepšie je individuálne riešenie

Podľa mediátorky Bronislavy Švehlákovej je za tým nezáujem rodičov. Tam, kde nemá záujem otec, ju súd podľa nej nenariadi a tam, kde nemá záujem matka no otec áno, sa zväčša súdno-znaleckým dokazovaním zisťuje, či je pre deti vhodná.

Vo väčšine prípadov majú o striedavú starostlivosť záujem muži, ženy preferujú osobnú starostlivosť matky, prípadne sú ochotné súhlasiť so striedavkou, dodáva.

Nemyslí si však, že nariadiť ju ako prvú alternatívu pri rozvode či rozchode rodičov by bolo dobré. „Pre každé dieťa, každú rodinu by bolo potrebné individuálne preskúmať, či túto formu starostlivosti o dieťa určiť, alebo nie,“ hovorí. To umožňuje aj platná legislatíva. Problém vidí skôr v čase a spôsobe. Rodičom radí skúsiť sa dohodnúť ešte pre pojednávaním, aby zostali spolurodičmi a nie súpermi. V takýchto prípadoch podľa nej pomáha práve mediácia.

Dôležité je, aby striedavka nebola len možnosť na neplatenie výživného či nástrojom boja medzi rodičmi, upozorňuje Švehláková. Za nevhodnú ju považuje napríklad pri veľmi malých deťoch.

Vo svojej práce mediátorky vidí, že záujem otcov o striedavú starostlivosť rastie. Tento rok sa u nej na striedavke dohodla polovica párov, vlani to bola takmer tretina prípadov. Reálne čísla sú však podľa nej oveľa nižšie.

Výhodou striedavej starostlivosti je podľa mediátorky Švehlákovej to, že dieťa nestratí kontakt ani s jedným z rodičov. „Obaja majú možnosť s dieťaťom byť, vychovávať ho, zažívať chvíle pekné a aj tie nie vždy príjemné. Či už sú to choroby alebo školské povinnosti,“ hovorí. To víkendový rodič málokedy zažije, dodáva. Ďalší prínos vidí v tom, že čas, ktorý rodič s dieťaťom strávi, býva zväčša oveľa intenzívnejší a lepšie využitý, ako keď žili v jednej domácnosti. A tiež získa aj voľný čas pre seba, dodáva.

Advokátka: rodičia majú povinnosť to deťom uľahčiť

„Väčšina mužov nemá záujem o osobnú starostlivosť o dieťa. Preto striedavú osobnú starostlivosť ani nežiadajú,“ hovorí advokátka Bronislava Pavelková. Aj medzi tými pár percentami je podľa nej veľa tých, čo ju chcú z nesprávnych dôvodov – ako neplatiť výživné, pomstiť sa alebo ublížiť druhému rodičovi.

Ak to súd odhalí, nemôže rozhodnúť v prospech striedavej starostlivosti, dodáva.

Rozhodovanie súdov by malo byť podľa Pavelkovej rýchlejšie – častokrát to doslova „nechajú vyhniť”. Situácia sa takto síce upokojí, no často spôsobom, ktorý je proti záujmu dieťaťa. „Proste ustúpi ten lepší, slušnejší rodič, ktorý dieťa viac ľúbi,“ hovorí. Súd tak končí rozhodnutím jedného rodiča ustúpiť, hoci záujem dieťaťa je iný, vysvetľuje.

Za problém považuje, že súdy ponechávajú deti matkám aj vtedy, ak sú výchovne nespôsobilé, vedú deti k nenávisti či neúcte. „Otec rezignuje, o dieťa prestane javiť záujem a nikto ho nenúti plniť si svoje rodičovské povinnosti,“ hovorí. Nesprávny stav sa podľa nej mlčky toleruje, hoci na jeho konci môže byť zničená ľudská osobnosť, ktorú sme povinní chrániť.

„Keď nemôže dieťa zakázať svojim rodičom rozvod alebo rozchod, hoci si veľmi praje, aby zostali spolu, potom majú oni povinnosť mu situáciu čo najviac uľahčiť,“ hovorí. Kto z rodičov to podľa nej nerobí, preukazuje nedostatok rodičovskej spôsobilosti. Aj to by sa malo zohľadniť pri rozhodovaní, dodáva.

„Ak by dieťaťu jeden z rodičov fakt chýbal, je striedavá starostlivosť často najlepšie, hoci pre dieťa nekomfortné riešenie,“ hovorí Pavelková. Výhody môže mať striedavá starostlivosť aj pre rodičov – majú spoločnú zodpovednosť za dieťa, zato, čo z neho vyrastie, za jeho pubertu, prešľapy, prehrešky alebo problémy, vysvetľuje.

Rodičia tiež môžu takto podľa nej získať čas pre seba – a to najmä matky. „Ak je dieťa polovicu času u otca, ktorý sa dokáže kvalitne postarať, môže matka venovať priestor práci, záľubám, novému vzťahu. Nebude taká vyčerpaná, ako bývajú matky samoživiteľky,“ hovorí. Veľa žien si hrdo myslí, že to zvládnu, no zahraničné štatistiky dokazujú, že presne ony sú ohrozené chudobou a problematickou výchovou najviac. „Niet peňazí, niet času. Kedy má matka samoživiteľka ešte vychovávať dieťa?,“ hovorí.

Striedavú starostlivosť by neodporúčala pri rodičoch, ktorí sú psychicky narušení alebo si to dieťa neželá.

Otcovia: Každý druhý víkend je primálo

Bohuslav Lenghardt zo Striedavky.sk vidí za zriedkavou striedavou starostlivosťou u nás to, že počas rozchodu sa nemyslí veľmi na deti. „Partneri majú svoje vlastné problémy, prevládajú silné negatívne emócie a do nich sa mieša strach z budúcnosti. V takomto rozpoložení vnímať záujem dieťa ako to najdôležitejšie dokážu len niektorí,“ hovorí.

Aj v prípade, že jeden z rodičov má záujem, neznamená to automaticky, že dieťa bude v striedavke, ak druhý rodič nesúhlasí. Súd to často podľa neho uzavrie tak, že striedavá starostlivosť nie je v záujme dieťaťa.

Našu legislatívu hodnotí ako nedostatočnú – automaticky sa totiž pri rozvode uvažuje o výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Tomu druhému zostáva len nárok na stretávanie s dieťaťom a povinnosť platiť výživné, dodáva. „Samotný rozvod nie je dostatočný dôvod na odňatie dieťaťa zo starostlivosti rodiča.,“ hovorí.

„Na hromadnom zverovaní detí do výhradnej starostlivosti matiek sa podpisuje aj chýbajúce chápanie a rozlišovanie medzi rolami matky a otca vo výchove a starostlivosti o dieťa,“ myslí si Andrej Strečanský zo Striedavka.sk.

Matky sú skvelé vo vytváraní domova, otcovia zasa pomáhajú deťom objavovať okolitý svet, osamostatniť sa a prijať za seba zodpovednosť, vysvetľuje. Preto, ak dieťa príde s odretým kolenom, neznamená to podľa neho, že otec zanedbáva výchovu, alebo že mu nezáleží na svojich deťoch.

„Starostlivosť otca nie je pre dieťa len nejakým benefitom navyše, ale bytostne potrebné, hoci sa to dnes veľmi bagatelizuje,“ hovorí. Chronické depresie, horšie vzdelanie, vyššie šance na závislosti a kriminalitu sú len niektoré z problémov spôsobených chýbajúcim otcom. Napriek tomu sa u nás podľa neho súdy prikláňajú pri rozhodovaní na stranu matky.

„Pri najčastejšom modele stretávania, každý druhý víkend, nie je možné, aby otec plnohodnotne plnil svoju otcovskú rolu – dával deťom priestor na vyletenie z hniezda tak, aby sa deti zároveň cítili bezpečne pod jeho láskavou ochranou,“ hovorí. V takomto obmedzenom čase totiž nie je podľa neho možné vytvoriť hlboký dôveryhodný vzťah, ktorý je na to potrebný.

Občianské združenia: súdy sú na strane matky

Osobná starostlivosť o dieťa oboma rodičmi aj po rozvode manželstva a rozchode rodičov je u nás možná od roku 2010. No bežná prax súdov je iná, upozorňuje predsedníčka občianskeho združenia Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť Barbora Kamrlová. „Súdy u nás rozhodujú panovačne a násilnícky tak, že v 9 percentách ponechávajú maloleté deti v osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a v 91 percentách maloleté dieťa svojim rozhodnutím odoberú z osobnej starostlivosti jedného z rodičov,“ hovorí.

Podľa prieskumu občianskeho združenia, má o starostlivosť o deti oboma rodičmi záujem 40 percent otcov. Pätina má záujem o výlučnú starostlivosť a ďalšia pätina chce s deťmi tráviť viac času ako klasický každý druh víkend. O každý druhý víkend má záujem 15 percent otcov a len päť percent nemá záujem o starostlivosť o dieťa.

O osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi majú vo väčšine prípadov záujem skôr muži ako ženy a to v pomere 88 percent k 12-tim percentám.

„Osobná starostlivosť o dieťa oboma rodičmi je najbližším a najprirodzenejším modelom pokračovania starostlivosti o dieťa pred rozchodom,“ hovorí Kamrlová. Takto sa eliminuje aj syndróm nechceného dieťaťa, vysvetľuje – ten môže vzniknúť práve pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti len jednému z rodičov.

Bežné je, že po rozpade vzťahu rodičov sa naruší aj vzťah rodiča s dieťaťom, upozorňuje. Niektorí rodičia využívajú zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti ako zbraň proti druhému rodičovi. „Obmedzujú styk maloletého dieťaťa s týmto rodičom s cieľom vylúčiť tohto rodiča zo života maloletého dieťaťa,“ hovorí. Toto si dieťa často vysvetlí ako nezáujem zo strany druhého rodiča, dodáva.

Osobná starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi nie je pre každého – Kamrlová ju neodporúča v prípade, že rodič žije neusporiadaným životom, pri zlom zaobchádzaní s dieťaťom, zneužívaní rodičovských práv.

Graf - Otcovia.sk

Jozef Ďurček, výkonný predseda občianskeho združenia Otcovia.sk tvrdí, že situáciu na Slovensku výrazne ovplyvňuje rozsah diskriminácie otcov na súdoch. Racionálne argumenty veľmi často nemajú šancu. Na Slovensku je diskriminácia otcov na súdoch priamo úmerná percentuálnemu zastúpeniu žien medzi sudcami, ktorí rozhodujú vo veciach zverenia detí do starostlivosti.

Striedavke nepomáhajú ani jednostranné mediálne kampane, podľa ktorých sa na Slovensku pácha iba jeden druh násilia – na ženách, a podľa ktorých je iba jeden typ páchateľov násilia – slovenskí muži. Pritom podľa výskumov v zahraničí sme si, ženy a muži, rovní aj v páchaní násilia. „V takejto atmosfére, keď nejaký slovenský otec na súde podá návrh na striedavku, tak ho stačí falošne, bez dôkazov, obviniť z páchania násilia a striedavka je stratená,“ hovorí.

Problém vidí aj v tom, že na Slovensku je veľmi nízka vymožiteľnosť práva, ak sa povinný rodič rozhodne brániť v styku dieťaťa s oprávneným rodičom. Právo na stretávanie sa dieťaťom v prípade, že sa matka rozhodne zabrániť stretávaniu, je podľa neho pre otca takmer nevymožiteľné.

Na dosiahnutie striedavej osobnej starostlivosti je podľa neho potrebné obrovské úsilie a značné finančné zdroje na právnikov, pojednávania sa vlečú a právnici stoja obrovské peniaze, navrhovatelia striedavky často rezignujú. „Tento boj rodičov medzi sebou je nezmyslený, je hlúpy, je drahý, dlho trvá, je to vyčerpávajúce,“ hovorí. Štandardom na súdnych pojednávaniach je to, že otec musí na súde stále niečo dokazovať, a matka nemusí nič dokazovať, jej stačí iba bezdôvodne nesúhlasiť.

Ministerstvo: súdy zrkadlia reálny život

Riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Oľga Pietruchová uznáva, že existuje určité šablónovité rozhodovanie súdov, no nenazvala by to diskrimináciou. Vyplýva to však podľa nej z reálneho života: „Starostlivosť o dieťa sa nezačína po rozvode, ale pri narodení dieťaťa,“ vysvetľuje. Práve odvtedy treba hovoriť o rovnoprávnom rodičovstve a rovnakom podiele na starostlivosti od dieťa, po rozvode je už neskoro, dodáva.

Vo väčšine slovenských rodín preberá celodennú starostlivosť o malé dieťa takmer výlučne matka dieťaťa nastúpením na materskú a neskôr rodičovskú dovolenku, upozorňuje. Počet otcov čerpajúcich rodičovskú dovolenku ešte nikdy neprekročil dve percentá. Počet mužov, ktorý vystriedajú ženu, sa v poslednom roku zdvojnásobil – no stále ide podľa nej len o tisícku mužov.

„Takéto rozdelenie prác často vyhovuje mužom samotným, ako dokazujú nielen prieskumy, ale i dáta o uplatnení sa mužov a žien na trhu práce,“ hovorí. Matky sú totiž v pracovnom procese často znevýhodňované a rozdiel v zárobkoch cítia až do dôchodkového veku. dodáva.

Rozhodnutia súdov podľa nej odrážajú každodennú realitu slovenských rodín. „Spomínané stereotypné vnímanie rozdielnych povinností otcov a matiek má za následok aj znevýhodňovanie tých otcov, ktorí majú naozaj záujem starať sa o svoje deti rovnoprávnym podielom aj po rozvode,“ hovorí.

Prečítajte si aj Osamelé matky sú ohrozené chudobou a odráža sa to na ich zdraví