RANGÚN. Aun San Su Ťij mala dva roky, keď zomrel jej otec – slávny generál Aun San, ktorý vyjednal nezávislosť Barmy od Britov v roku 1947. V tom istom roku, 19. júla, ho jeho nepriatelia zavraždili. Keď som navštívila krajinu v apríli 2012 počas doplňujúcich volieb do parlamentu, tí, ktorí sa nebáli hovoriť o politike, tvrdili, že budú voliť Su Ťij, pretože je dcérou generála. Už vtedy o nej vedeli, že chce bojovať za slobodu v krajine, inak by ju miestna vláda nedržala v domácom väzení od roku 1989. Avšak, najdôležitejším bol jej pôvod.

Keď som s Barmčanmi hovorila pred včerajšími voľbami, Su Ťij už považovali za skúsenú političku, skvelú rečníčku. To, že je jedinou, ktorá môže Barmu spasiť, sa nezmenilo. Avšak, podľa slov mnohých sa pod politickým tlakom zmenila samotná líderka opozičnej strany  NLD.

 

Otec generál a jeho dcéra disidentka a politička. 

 

Priveľký tlak

Mon Mon Myat je novinárka na voľnej nohe a filmová producentka. Prvý rozhovor s Aun San Su Ťij nakrútila krátko po tom, ako ju prepustili z väzenia. Po tomto stretnutí sa rozhodla, že o Lady, ako ju v Barme prezývajú, nakrúti biografický dokument. „Naši ľudia potrebujú nahrávku, ktorá bude zameraná na jej život, nie na jej politický boj. Má už sedemdesiat, avšak nevieme, aká bola ako študentka, ako dcéra jej otca, ako žila v iných krajinách – v Indii, v Británii, prečo sa vydala za cudzinca. Potrebujeme to vedieť a natočiť tento dokument aj pre ďalšie generácie,“ popisuje svoju motiváciu Barmčanka.

Dokument o najznámejšej postave krajiny chcela svetu ukázať už po tohtoročných voľbách. Ukázalo sa to však ako nesplniteľný cieľ, keďže Su Ťij je príliš zaneprázdnená. Z desiatich sľúbených rozhovorov sa zatiaľ podarilo nakrútiť dva.  

 „Keď som s ňou robila prvý rozhovor, bola priateľská, otvorená,  rozprávala uvoľnene. Práve ju prepustili, cítila sa slobodná, veselá,“ spomína Mon Mon na obdobie pred piatimi rokmi. Ďalšie interview robila so Su Ťij v júli 2012. To už bola političkou. „Ešte predtým, ako som sa začala pýtať, povedala: Odpoviem, ak budem chcieť. Ak sa mi otázka nebude páčiť, nebudem odpovedať. Určila si jasnú hranicu. Odpovedala na všetky otázky, už to však nebola tá priateľská a otvorená žena spred troch rokov. „Je to na ňu priveľký tlak,“ myslí si Mon Mon.

 „Venovala celý svoj život politickému boju, ľudia od nej veľa očakávajú – nielen domáci, ale aj medzinárodná komunita. Vykresľujú ju ako hrdinku, ako svätú. Vieme, že taká nie je,  ale aj tak jej veríme. Dala bokom svojho muža a syna, aby bojovala za krajinu. Je to pre nás dostatočný dôkaz. Komu inému by sme mali veriť?“ pýta sa Barmčanka a cíti to tak väčšina obyvateľov.

Koláž z portrétov Su Ťij. 

 

Za krajinu za každých okolností

Laureátka Nobelovej ceny za mier naozaj zasvätila zmene v Barme všetko. Bola pri založení NLD v roku 1988, kvôli čomu ju rok na to vojenská junta uväznila v domácom väzení. Až do roku 2010 v ňom strávila celých 15 rokov. Jej manžel, doktor Michael Aris, ktorý bol Brit, ju počas tohto obdobia navštevoval iba zriedka. Keď mu v roku 1997 diagnostikovali rakovinu prostaty, ani žiadosti Kofiho Anana či Jána Pavla II. neobmäkčili vtedajšiu vládu, aby mu udelila víza a mohol Su Ťij vidieť. Jej síce bolo dovolené, aby vycestovala z krajiny, avšak, odmietla to. Obávala sa, že jej junta neumožní návrat.

Manžel umrel bez toho, aby sa rozlúčili.

Celé roky tiež nevidela svojich synov, ktorí majú britské občianstvo. Stretla sa s nimi až v roku 2011, keď mohla konečne vycestovať z Barmy bez toho, aby sa bála, že jej vláda zabráni v návrate.

Jej pokrvné prepojenie s britskými občanmi je aktuálne prekážkou v tom, aby mohla kandidovať za prezidentku. Ak aj NLD získa v prvých slobodných voľbách po 25 rokoch dostatok hlasov, aby mala šancu zvoliť si svojho prezidenta, Su Ťij ním nebude. Podľa aktuálne platnej ústavy z roku 2008 nemôže. Práve znenie základného právneho dokumentu krajiny je stále jednou z prekážok v tom, aby NLD naplno realizovala zmenu, ktorú krajanom sľubuje. Štvrtina parlamentu naďalej patrí armáde, rovnako ako aj možnosť voliť kľúčové funkcie v štáte.

Aun San Su Ťij napriek tomu pred voľbami vyhlásila, že bude nad prezidentom. „Ak strana získa veľkú väčšinu hlasov, ja budem líderkou. Ja budem robiť politické rozhodnutia,“ citovala vyjadrenie z nedávnej tlačovej konferencie televízna stanica Demokratický hlas Barmy.

Aj toto vypovedá o tom, že sa z väznenej bojovníčky stala sebavedomá politička. „Aun San Su Ťij už nie je tá istá, čo v minulosti, veľmi sa zmenila. Je veľmi vzdelaná a má medzinárodný nadhľad. Je profesionálnou političkou,“ vyhlásil jej stranícky kolega vo svojej reči počas kampane v Rangúne, ktorej sa zúčastnili desiatky tisíc ľudí.

 

Su ťij volila v nedeľu prvý raz.

 

Počuť aj kritiku

Na rozdiel od Rangúnu a juhovýchodnej časti krajiny, kde prevládajú Barmčania, oblasti etnických štátov nevítali Su Ťij s takým nadšením, ako pred tromi rokmi. So vstupom do vysokej politiky súvisí totiž aj nevyhnutnosť odpovedať na niektoré otázky diplomaticky, čo môže viesť ku kritike z rôznych strán.

Voľby v roku 2012 boli iba doplňujúce, čo znamená, že NLD v nich jednoznačne vyhrala, ale k dispozícii vtedy bolo iba 43 parlamentných kresiel. V parlamente, ktorý má 664 členov, je toto číslo zanedbateľné, čo sa týka rozhodovacích procesov. Su Ťij síce je poslankyňou, ale nemohla doteraz zasahovať do mierových rozhovorov s ozbrojenými skupinami v pohraničných oblastiach, ktoré žiadajú federáciu.

Mon Mon sledovala Su Ťij počas kampane v etnických oblastiach teraz, i pred tromi rokmi. „Bol to veľký rozdiel. Najmä v štáte Kačin (aktuálne tam stále prebiehajú boje medzi armádou a rebelmi, pozn. redakcie). Vtedy ju veľa ľudí zdravilo už na letisku, cesty boli preplnené. Tento rok prišlo na letisko menej ľudí,“ popisuje dokumentaristka. „Navyše, kampaň sa konala mimo mesta Myiktyina, na akomsi ryžovom poli. Prišlo menej ľudí, bolo jasné, že jej popularita klesla,“ konštatuje.

Kačinovia chceli vedieť, prečo sa Su Ťij nezúčastnila mierového procesu. „Mierové rozhovory nie sú ako čajovňa, v ktorej si môže nad čajom posedieť ktokoľvek. Mierových rozhovorov sa môže zúčastniť iba ten, koho pozvú. A ja som medzi pozvanými nebola,“ odpovedala politička. A dodala, že až keď bude NLD vládnucou stranou, bude môcť ovplyvniť aj túto oblasť barmskej politiky.

 

S americkým prezidentom Obamom.

 

Viac žien v politike a zdravie pre Su Ťij

Su Ťij oslávila v júni tohto roka sedemdesiatku. Je otázkou, ako dlho môže byť v politike taká aktívna ako je dnes. S touto obavou súvisí ďalšia otázka – sú v NLD ďalší ľudia, ku ktorým sa raz budú môcť Barmčania obrátiť?

NLD má dnes viac ako milión členov, ktorí sa pridali po uvoľnení režimu v 2012. Dovtedy vládol v krajine strach z väzenia, ak by ste vyjadrili vlastný názor a sympatie smerom k opozičnej strane. „Predtým bola NLD malá komunita, navzájom sme si boli veľmi blízki, dokonca aj s Aun San Su Ťij,“ popisuje členka strany Khin Lay, ktorá s líderkou strany veľmi blízko spolupracovala už od roku 1995. Su Ťij ju inšpirovala k vstupu do politickej strany.  „V tom čase som bola veľmi hanblivá, nevedela som hovoriť pred ľuďmi na verejnosti, ale vďaka spolupráci s ňou som sa stala odvážnou a začala som hovoriť pred davmi. Spôsob, akým ona pracuje, ma veľa naučil,“ vďačne komentuje, kým sa pustí do kritiky aktuálneho stavu vo vnútri strany.

„Problémom je, že aj členovia strany sa na Su Ťij veľmi spoliehajú. Bez jej rozhodnutia, bez rozhodnutia centrálneho výboru, lokálne výbory neurobia nič,“ vraví Khin Lay, ktorej úloha v strane je aj trénovať a zvyšovať kvalifikáciu členskej základne, aby z nej raz vzišli noví schopní lídri. Prípadne líderky. Khin Lay je riaditeľkou organizácie Triangel, ktorá podporuje ženy v tom, aby vstupovali do politiky.

„Rola žien sa zlepšuje v porovnaní s minulosťou, ale stále musíme bojovať, aby sa ženy dostávali na rôzne úrovne politiky. Dôležitá je kvalita a teda to, akým spôsobom ženy vedia v parlamente pôsobiť v záujme lepšieho postavenia žien,“ myslí si Khin Lay.

 

S nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

 

Ona sama v posledných voľbách nekandidovala. O dva mesiace má termín pôrodu druhého dieťaťa. „NLD nemá špeciálny program pre vydaté ženy – systém je ten istý pre mužov a ženy, ale pre ženu, ktorá je vydatá, je to veľmi ťažké,“ vraví Barmčanka, ktorá si vďaka svojej politickej aktivite prežila svoje, keď ešte nebola vydatá.

V roku 2000 bola uväznená, počas čoho jej dokonca umrela mama a ona sa to dozvedela až po prepustení z väzby.  „Nemali sme možnosť stretnúť sa s členmi rodiny, museli sme jesť chudobné, špinavé jedlo – iba ryžu a zeleninu, so švábmi,“ spomína na obdobie niekoľkých mesiacov svojho života. „Najdôležitejšia bola naša viera a silné odhodlanie, že to nerobíme pre seba, ale pre slobodu a pravdu,“ presvedčivo vraví Khin Lay.

Aj toto ju spája s Aun San Su Ťij. „Keď som sa jej pýtala na nenásilný prístup k diktatúre, odpovedala, že naša krajina trpela už 50 rokov a stále sa to nezmenilo. A ona nechce zanechať bolesť, ale mier. Nenásilný prístup bude trvať dlhšie ako ten násilný. Ale bude menej bolestivý,“ cituje Mon Mon z rozhovoru s opozičnou líderkou, ktorej život významne ovplyvnili názory Mahátma Gándhiho, keďže žila a študovala v Indii, i budhizmu, keďže Barma je prevažne budhistická a jej manžel sa vo svojich prácach venoval tibetskej kultúre.

Presadiť mierové riešenie problémov v krajine, kde má významné slovo armáda, chce odvahu. Tá Aun San Su Ťij nechýba. Barmčania dúfajú, že jej nebude chýbať ani zdravie, hoci niektorí si už, zatiaľ potichu, uvedomujú, že jedna žena nezmení osud päťdesiatmiliónového národa.

 

Prvé slobodné voľby po 25 rokoch mali vysokú účasť.