Blíži sa ku klinike a vidí, že už stoja pred vchodom. Majú na sebe tričká s poľským orlom a ju napadne, či ju nechcú zmlátiť. Má tri sekundy na rozhodnutie, čo spraví. Či prejde okolo a pôjde ďalej alebo sa im postaví. Anna pracuje pre kliniku ako tlmočníka a vo vnútri už na ňu čaká pacientka. 

Náhle sa rozhodne, že na nich zaútočí - slovne. “Páni, choďte preč spred kliniky s tými orlami! Čo má celá Viedeň vedieť, že my tu zase máme Poľku? Každý, kto ide okolo, to vidí,” kričí Anna. Celý incident sa odohráva pred známou interrupčnou klinikou vo Viedni a Anna ho nezažila prvý raz, hoci polícia protesty pred klinikou nepovoľuje. Ako tlmočníčka chodí na kliniku roky. Tlmočí poľským ženám, ktoré sa rozhodnú podstúpiť interrupciu v zahraničí, aby sa o tom doma nikto nedozvedel. 

Aj tak má tlmočníčka strašný strach, že ju niekto z tých troch veľkých mužov zmláti. Lenže títo muži neprišli protestovať proti vraždám nenarodených detí. Stoja ticho a čakajú. 

 

Odporcovia a stúpenci interrupcií.  Foto - TASR/AP

 

Interrupcie: Ženy vedia pramálo o svojom tele

Jeden z nich sem prišiel so svojou láskou, 17-ročnou tehotnou dievčinou z diskotéky. Ďalší dvaja sú ich bodygardi. Všetci čakajú na vystrašené dievča, ktoré bude potrebovať pomoc tlmočníčky hore na klinike.  

“Rozprávali sme sa len chvíľu a už som vedela, že ona o fungovaní svojho tela nevie nič. Ani čo je ovulácia, ani odkiaľ sa berie krv počas menštruácie. V takých chvíľach rozmýšľam, čo robia v škole. Či existuje sexuálna výchova alebo aspoň biológia,” vysvetľuje Anna. 

 

 

Už dávno ju nešokuje to, že ženy sa chcú podrobiť interrupcii, ale to, že o svojom tele nevedia nič. “Ženy od stredoveku vedeli, čo robiť, aby neotehotneli. Žiaden chlap ich k tomu neprinútil, ak samé nechceli. Teraz je informovanosť nula bodov. Zo 100 pacientok len 5 vie, o čo ide v biologických veciach. Vzdelávanie nepatrí k mojim povinnostiam, ale robím to, lebo nechcem, aby sa k nám vracali. Mala som aj také, čo tu boli dva aj trikrát. Všetky si ich pamätám,” hovorí tlmočníčka Anna.  

 

Foto - gynmed.at

 

Interrupcie: Manželské páry o antikoncepcii nehovoria

Netýka sa to len žien, o tehotenstve vedia veľmi málo aj manželské páry, či samotní muži. “Vediem s nimi rozhovor o antikoncepcii a pýtam sa na konkrétne veci, ktorá metóda zlyhala. Presne viem, kedy klamú. Najčastejšou výhovorkou je, že praskol prezervatív, čomu je v dnešnej dobe ťažké uveriť. Tak chcú predísť rozhovoru o prerušovanom styku,” vysvetľuje Anna a opisuje ďalšie reakcie párov.   

“Pýtam sa ich, či vedia, že od prvej penetrácie už je tam spermia. Oni sa na začiatku smejú. Červenajú sa. Tí manželia nie sú schopní sa o tom medzi sebou rozprávať. Najradšej to robia po tme, pod paplónom, bez slov,” hovorí. 

Často, keď partnerom vysvetľuje, čo sa deje v maternici, muž sa smeje. “Keď vám budem rozprávať o pečeni, tiež sa budete smiať? Veď ja tu hovorím o vnútorných orgánoch,” vraví a vysvetľuje, že si je vedomá, že sú na ňu odkázaní a ona to využíva, aby ich trochu školila. 

 

Potratová tabletka.  Foto - gynmed.at

 

Potratová tabletka

Veľa Poliakov nevie, že tabletka deň po nespôsobí potrat. Keď nedošlo k oplodneniu a spermie žijú, tableta deň po posúva ovuláciu. Málokto vie, že spermie žijú 5 až 6 dni v tele ženy a žena ani nevie, kedy otehotnela. Poľskí muži neradi používajú kondómy, lebo sa vyhovárajú, že ich tlačia. “Keď sa s nimi o tom rozprávam, radšej ma presviedčajú, že budú dávať pozor, ale kondóm nepoužijú,” hovorí Anna. “A také manželstvá skončia u mňa. Nie 17-roční, ale manželstvá s 2–3 deťmi.”

Anna pochádza z Poľska, kde majú podľa nej o potratoch veľmi mylný obraz. Myslia si, že sa to týka iba mladých žien. “Nie je to tak. Medzi pacientkami, ktoré sem chodia, sú to z 80 percent ženy medzi 30 a 40 rokov, ktoré majú manželov a dve, tri deti. A nechcú mať viac,” hovorí Anna. 

Keď sa rozhodnú, že interrupciu podstúpia, málokto ich odradí. Neodradí ich ani poľské právo, to im len komplikuje život. “Štatistiky ukazujú, že interrupcie sú zakázané od roku 1993 a odvtedy máme úbytok pôrodov. Prečo to tak je? Ľudia prestali sexovať? Začali viac používať antikoncepciu? Vo Švédsku, kde sú interrupcie povolené a preplácané poisťovňou, pôrodnosť rastie. Ako je to možné? A nehádžme to na imigrantov, tu ide o sociálny systém pre matky, ktorý funguje. Vtedy žena nemá problém rodiť, ale prečo má byť prinutená k tomu, aby vychovávala deti v chudobe?”, pýta sa rozhorčenne Anna. 

 

Prečítajte si

Cena potratov 

Klinika, kde Anna pracuje ako tlmočníčka, prijíma Rakúšanky, Maďarky, Poľky i Slovenky. Presné štatistiky o pacientkach a ich národnosti si klinika nevedie. Chodia sem aj ženy z krajín, kde sú interrupcie povolené. “Obyvatelia postkomunistických krajin nedôverujú svojmu zdravotníctvu a Viedeň má povesť kvality. Ženy sa boja, že im niečo poškodia,” hovorí a vysvetľuje, ako ten zákrok prebieha. Zdôrazňuje, že žiaden prístroj sa nedotkne maternice, dáva sa tam len plastová trubičku vo veľkosti pera, dáva sa na krčok maternice a pod veľkým tlakom vysáva plod z maternice. Žena ma ako keby vyčistenú maternicu. O dva týždne má zase plodné dni a môže otehotnieť.

Ak sa zákrok urobí do 10. týždňa tehotenstva stojí 560 eur, ak je to medzi 10. a 14. týždňom, stojí 600 eur. Každý týždeň zákrok absolvuje asi 5 až 8 poľských pacientok, ročne ich je okolo 500. „Tento rok v máji sme tu napríklad nemali žiadnu poľskú pacientku,“ hovori Anna.

Anna už videla interrupcie tisíckrát. Ako tlmočníčka musí byť k dispozícii aj priamo na sále. “Prvýkrát som sedela a čakala, čo sa stane. Dnes už sedím a pozerám si v mobile sociálne siete a čakám, keď uplynú 3 minúty. Toľko zákrok trvá," hovorí. 

 

Interrupčná klinika.  Foto - gynmed.at

 

Propaganda odporcov potratov

To, čo sa na sále deje, nemá podľa nej nič spoločné s propagandou, ktorú roky počúvala od odporcov potratov. “Nevidím tam žiadne ručičky, žiadne nožičky. Nie je to hrôzostrašné, ako o tom zvyknú hovoriť a opisovať to. Propaganda ukazuje plody v 6. či 7. mesiaci. Nie je to žiadny 6-mesačný plod, ale hlavne voda so zriedenou krvou a tkanivo z maternice. V 5. týždni sme mali pacientku, na ultrazvuku nevidno ani bublinku vzduchu, čiže nič ako ruky a nohy, čím strašia,” hovorí Anna, ktorá práve kvôli propagande spočiatku odmietla pre kliniku pracovať. 

Dnes je ženám k dispozícií vždy, keď potrebujú. Chce im uľahčiť zložité rozhodnutie, ktoré musia často prijať samé - bez rodiny, bez partnera, bez podpory.

 

(Meno tlmočníčky je zmenené, jej pravú identititu máme v redakcii)