To nemyslíš vážne?! Časť 4: Šťastné matky na materskej? Všetko s mierou

Stojím pri pokladni v obchode. Ester hádže do košíka asi dvadsiatu piatu sladkosť a skúša moju trpezlivosť. Musím uznať, celkom sa jej darí. V duchu nadávam na toho dobráka, čo vymyslel, že práve tento sortiment treba ukladať vo výške detských očí a najlepšie k pokladni.

Je piatok, som unavená, Ester nervózna. Hovorím si, že to budú určite zase zuby, ale ani neviem, ktoré jej ešte chýbajú..:) Intenzita jej žobronenia o cukrík sa zvyšuje, aj hlasitosť, pomaly začíname pútať pozornosť okolostojacich.

Pozerám sa radšej do zeme, tajne hľadám chápajúce pohľady, až sa stretnem s očami, ktoré ma neodsúdia. Z časopisu sa na mňa usmieva spokojná matka – celebrita. Opäť, zase raz, mi hovorí , že materstvo a povinnosti s ním súvisiace, netreba tak preceňovať, že je to všetko prirodzené a ľahko zvládnuteľné popri všetkom ostatnom.

 „To nemyslíš vážne?! Ty na čom frčíš?“  Rozprávam sa prakticky sama so sebou a letím k bohatej ponuke časopisov pre ženy. Chytám do ruky  jeden konkrétny a začítam sa do slov, pri ktorých mám pocit, že už som ich niekde čítala. Niečo v duchu: „Materstvo je najkrajším obdobím môjho života. Mám doma anjelika, stíham popri ňom pracovať. Vôbec mu neprekáža, že si odbehnem na 24-hodinové nakrúcanie. S partnerom, tak s tým si rozumieme lepšie ako kedykoľvek predtým…bla-bla-bla….Alebo, moja srdcová téma: Počas tehotenstva som pribrala 8kg – vtedy si spomeniem na tých svojich 20. O 3 mesiace som už stála na móle a ukazovala svoje krivky. A pozor, bonus na záver: Mať x-torčatá je úplne v pohode!“ Vždy si poviem: „ Aj ja chcem to, na čom frčia.“  Beriem do jednej ruky dieťa, do druhej nákup a s hlavou plnou mnohých nevypovedaných, nenapísaných myšlienok utekám domov. Večer, namiesto toho, aby som vypla, zapínam počítač. Snažím sa sformulovať to, čo som chcela na plné ústa povedať už dávno.

„Dovolenkujem“  dva roky. A nie som v tom sama! Mnohé ďalšie moje kamarátky, príbuzné, známe. Všetky chceme byť dobré manželky, mamy, priateľky. Chceme byť raz úspešné aj v profesionálnej oblasti, alebo už sme aj boli a rady by sme boli úspešné aj v tejto životnej etape. Len to akosi nevieme skĺbiť s prebaľovaním a dojčením a štát a firmy, v ktorých sme pracovali, nám to tiež veľmi neuľahčujú. Sama za seba môžem povedať: „Robím maximum, ale nie vždy sa mi to darí.“  Mám hlavu plnú nápadov. Len mi občas chýba energia a čas na ich zrealizovanie. Verím však, že raz sa mi to určite podarí.

Nechcem hundrať, ani závidieť úspech, chcem len poukázať na to, že taký jednotvárny pohľad na materstvo, aký nám je podsúvaný, vo mne vzbudzuje maximálnu nedôveru k osobám, o ktorých čítam, aké sú super šikovné a úspešné. V neposlednom rade sa hnevám sa na kolegov -novinárov. Rada si prečítam článok o úspešných ženách. Ale keď mi niekto povie „A“, chcem počuť aj „B“. Keď si prečítam, čo tzv. celebrita zvládla, chcem počuť aj ako. Lebo to ma motivuje a nakopne. Úspešné ženy v mojom okolí nemajú problém povedať, že bez obetavých starých mám by pracovať nemohli. Manžel pracuje z domu, pravidelne nakupuje, upratuje.  Alebo mnohé platia za upratovanie svojich domov a nevaria. Rozbeh kariéry ich stál nemalé úspory, nervy, spoločne prežitý čas.

Jednoducho, myslím si, že k šťastiu stačí naozaj málo, nezľahčovať situáciu, lebo potom sa veľmi ľahko stane, že to, čo malo motivovať, mnohých skôr deprimuje. A s tým sa stretávam vo svojom okolí čoraz častejšie. Rady sa totiž porovnávame a problém je, že občas porovnávame neporovnateľné. Akosi zabudneme na to, že nemáme prácu, ktorá sa dá robiť z domu, prípadne odísť večer, keď deti spia, mamu máme na opačnom konci republiky, muž je 12 hodín denne v práci a nedokážeme platiť súkromné škôlky a opatrovateľky.

Ale dosť bolo rozhorčenia. Vidím svetlo na konci tunela..:) To svetlo ma nakoplo k tomu, že sama zvažujem návrat do práce. Ale postarali sa o to úprimné ženy, ktoré nezľahčujú moju momentálnu životnú situáciu. Napríklad, čítala som článok Žien v meste: Vychovávajme dcéry tak, aby vedeli, že dokážu všetko. Zaujala ma najmä časť, kde žena známeho herca rozpráva o tom, ako sa vzdala svojej kariéry, ale manžel ju podporuje v každom nápade a projekte, s ktorým príde. Nemôže sa predsa cítiť menejcenná len preto, lebo je doma. Ženám na materskej či rodičovskej dovolenke radí, aby to urobili tak ako to cítia a netrápili sa, ak nepracujú. Ďakujem jej za tieto slová. 

 

Prečítajte si aj To nemyslíš vážne?! Časť 3: Denník ženy z dediny: Prečo som rada doma

 

Ženy v meste