|
BRATISLAVA. Zeleninu a ovocie si vyberajte lokálne a skúste si nájsť svojho farmára, poradili odborníčky na zdravé stravovanie v sobotnej diskusii Matky verzus biomatky v bratislavskej Starej tržnice v rámci Revolúcie v stravovaní alebo Food Revolution. Tá bola už štvrtákrát pod patronátom školy varenia Jemine.
Ideálna je vlastná záhrada
Ideálom je podľa odborníčky na zdravé stravovanie Margit Slimákovej vlastná záhrada, v ktorej si pestujeme vlastnú biozeleninu. Zbierame ju zrelú, čerstvú a hneď si ju dávame na tanier. „Musíme robiť to, čo je najlepšie možné – ak máme domácu zeleninu je to veľmi dobré, no aj zelenina zo supermarketu je lepšia ako žiadna,“ hovorí. Uprednostniť by sme mali lokálnu zeleninu, vysvetľuje – mimo sezóny by základ mali tvoriť domáce uskladnené druhy. K tomu si môžeme v zime niečo dokúpiť v obchodoch, dodáva.
„Ja záhradku nemám, zároveň pracujem, a čas s deťmi je mi tak vzácny, že si neviem predstaviť, žeby som ešte zháňala zeleninu,“ hovorí Hana Poliačiková. Ak má možnosť, nakúpi na trhu, inak aj v supermarkete. Svoj prístup zmiernila po narodení druhého dieťaťa. Prešla tak z pozície radikálnej biomatky k prístupu, ktorým šetrí svoj čas.
Bio či nebio?
Bio výrobky uprednostňuje Zuzana Frešo, ktorá sa venuje výrobe raw koláčikov a raw strave, o ktorej aj bloguje. Ak má možnosť, vždy si kúpi radšej bio, využíva tiež debničkové systémy alebo nakupuje farmárske produkty. „V zime môžu byť zdrojom vitamínov aj klíčky,“ hovorí. Nemusíme ich jesť veľa, keďže je v nich viac vitamínov a energie ako v celej rastline, vysvetľuje.
Bio uznáva aj Margit Slimáková. „Bio sú úžasné potraviny, nielen pre naše zdravie, ale ja pre zdravie zvierat a rastín,“ hovorí. Skvelým riešením je podľa nej nájsť si a podporovať svojho farmára, ktorý vám týždenne dodá debničku zeleniny. A nemusí to mať ani značku bio, ktorú často menší farmári neriešia, dodáva.
Pri zelenine a ovocí záleží podľa Silvie Horeckej, ktorá vedie blog Terapia jedlom, skôr na tom, v akom období ich kupujeme a odkiaľ pochádzajú. Veľké vzdialenosti sú problém, dodáva. Pri nákupe by sme v zimnom období mali podľa nej vyberať lokálnu zeleninu – koreňovú, kvasenú kapustu či fermentovanú zeleninu. „Ak niekto naozaj potrebuje paradajku a papriku, môže si ju kúpiť, no nemalo by to byť každý deň,“ hovorí.
Výberom tovaru s nálepkami bio a eko vyjadrujeme aj rešpekt k prírode, dodáva Horecká. „Pri zelenine a ovocí s bio nálepkou vieme, že je bez pesticídov,“ hovorí. Sama rieši označenie bio pri asi piatich druhoch – prevažne citrusového ovocia. Aj v bežných obchodoch sa podľa nej nájdu strukoviny či zelenina, ktorá je vypestovaná u nás či v Česku alebo Maďarsku. „Zdravo sa stravovať neznamená nakupovať draho či len bio,“ hovorí.
Mýty a legendy v stravovaní
Pred dvadsiatimi rokmi tak za najlepšie boli považované nízko-tučné jedlá, vysvetľuje Slimáková, nasledovalo nízko-cholesterové a nízko-kalorické obdobie. Najnovším trendom je podľa nej nízkosachardidové stravovanie. „Jediné pravidlo zdravej výživy je jesť kvalitné základné potraviny,“ hovorí. Takto podľa nej nespravíme žiadnu chybu – a to či jeme menej alebo viac mäsa, nejeme ho, pijeme či nepijeme mlieko až tak nerozhoduje. „Za dvadsať rokov som nemala pacienta, ktorý by ochorel, keď sa prejedal šošovicou alebo orechmi,“ dodáva.
Novým fenoménom sa v súčasnosti stal kokosový olej – považovaný priam za všemocný zázrak nielen v kuchyni, ale aj v kúpelni ako krém či zubná pasta. Horecká upozorňuje, že si treba vybrať spôsob úpravy a to, kde ho v kuchyni použijeme. „Používam ho, ale nepreháňam to,“ hovorí. Hodí sa podľa nej do ázijskej kuchyne, do raw dezertov – sama s ním temperuje čokoládu.
Ide o tuk s 92-percentami nasýtených mastných kyselín, ktoré sa dlho považovali za pôvodcu arteriosklerózy. To je podľa Horeckej a Slimákovej už prekonané.
.JPG)
Prečítajte si aj Naučte sa šetriť cukrom v kuchyni
