
Ženy, voľte ženy!
Hoci si to mnohé ženy navrávajú, nefunguje to tak, že ak sú šikovné a vzdelané, presadia sa. Presadia sa jednotlivo, ale nie vo väčšom počte, aby mohli politické prostredie meniť. A vo veľkom počte sa nepresadia, pretože o tom, koľko sa ich presadí, stále rozhodujú muži.
Redakcia Žien v meste · 3. decembra 2015 · 2 min čítania
Z bilbordov vieme, že Robert Fico robí pre ľudí. Z kandidátky jeho strany SMER je zrejmé, že pre ženy v politike nerobí nič. Ani jeho vláda, ani jeho strana nepovažuje nízke zastúpenie žien v slovenskej politike za problém.
Od novembra minulého roka vo Ficovom kabinete nesedí žiadna žena, z 22 štátnych tajomníkov sú tajomníčky tri. Na kandidátke vládnucej strany do budúcoročných marcových volieb to nevyzerá inak. Zo 150 kandidátov je 27 žien, to je 18 percent. Je to ešte menej než je zastúpenie poslankýň v terajšom parlamente, ktoré je jedno z najnižších v Európskej únii.
Pre premiéra Fica to nie je téma, lebo to nie je téma, ktorá niekoho na Slovensku trápi. Ale mala by. Ženy tvoria na Slovensku väčšinu, je ich viac ako 51 percent. Podľa viacerých prieskumov sú vzdelanejšie ako muži a mnohé z nich sa aktívne zaujímajú o veci verejné, hoci skôr v komunitách a regionálnej politike.
Za 25 rokov po páde režimu sa napriek tomu ich počet v politike nezvyšuje ako v európskych krajinách, ale znižuje. Fico pre to robí veľa. Vedie politiku z pozície sily, postavenú na konfliktoch a vytváraní nepriateľa. Nepotrebuje okolo seba zdatných oponentov, len poslušnú masu. V tom štýle politiky sa nenájde mnoho mužov, ale ešte menej žien.
Nemení sa to k lepšiemu, ale k horšiemu, pretože sa už o tom ani nehovorí ako o probléme, ktorý treba riešiť. A hoci si to mnohé ženy navrávajú, nefunguje to tak, že ak sú šikovné a vzdelané, presadia sa. Presadia sa jednotlivo, ale nie vo väčšom počte, aby mohli politické prostredie meniť. A vo veľkom počte sa nepresadia, pretože o tom, koľko sa ich presadí, stále rozhodujú muži.
Najprv potrebujú podporu muža v rodine, potom podporu mužov vo vedení politických strán, či sa dostanú na kandidátku a či budú dobre vyzerať na bilbordoch. Potom podporu novinárov, ale aj novinárok, aby sa ich nepýtali na zemiakový šalát na Vianoce, ale na boj s korupciou či s nezamestnanosťou. A podporu kolegov poslancov v parlamente, aby počúvali ich argumenty pri presadzovaní zákonov a neriešili, či ich presadzujú s veľkým nasadením, rozumej s hystériou.
Ak aj toto všetko popri rodine zvládnu, sú tak vyčerpané, že ďalším ženám už vstup do politiky ani neodporúčajú. Viď Iveta Radičová.
Kvóty ženy nechcú, lebo si stále myslia, že v praxi sú podmienky pre ich vstup do politiky nastavené rovnocenne ako je to v prípade mužov, ktorí sa presadia, pretože sú šikovní a vzdelaní.
Z bilbordov vieme, že Fico robí veľa pre ľudí. Ženy by konečne mali niečo urobiť samé pre seba. Prestať riešiť, či do politiky smú, či na to majú, či to zvládnu, či sú lepšie alebo horšie. Majú právo voliť a byť volené.
Takže to skúsme. Ak nie cez kvóty, tak celkom dobrovoľne. A keďže je žien väčšina, stačí jedno.
Aby ženy volili ženy. A konečne uvidíme.
PS: A muži – voľte ženy tiež. Pre zmenu 🙂
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026




