Fasting, reda prerušovaný pôst, sa v posledných rokoch stal veľkým trendom nielen medzi ženami, ktoré hľadajú cestu k štíhlejšej postave, ale aj medzi tými, ktoré chcú podporiť svoje zdravie a vitalitu.
Aj tu však platí, že čo jednému prospieva, inému nemusí. Pre koho je teda fasting vhodný a kto by sa mu mal radšej vyhnúť?
Čo je fasting a ako funguje
Fasting znamená striedanie období, kedy jeme, a období, kedy sa jedlu vedome vyhýbame. Najčastejšie ide o model 16:8 – teda 16 hodín bez jedla a 8 hodín, kedy si môžeme dopriať všetky denné jedlá.
Existujú aj iné varianty, napríklad 5:2 (päť dní normálne, dva dni obmedzený príjem kalórií).
Zmyslom pôstu je dať tráviacemu systému pauzu a podporiť procesy, ktoré sa v tele spúšťajú počas hladovania – napríklad spaľovanie tukov, znižovanie hladiny cukru v krvi či regeneráciu buniek.
Pre koho môže byť fasting vhodný
Odborníci vo všeobecnosti uvádzajú, že fasting môže priniesť benefity najmä ľuďom, ktorí
- majú sedavý životný štýl a hľadajú jednoduchý spôsob, ako znížiť celkový kalorický príjem,
- trpia častým prejedaním a chcú si vytvoriť jasnejší režim stravovania,
- chcú podporiť metabolizmus tukov a udržať stabilnejšiu hladinu cukru v krvi,
- potrebujú jednoduchú a prehľadnú metódu, ktorá nevyžaduje váženie potravín ani zložité diéty.
Výskumy naznačujú, že u niektorých ľudí môže fasting pomôcť pri zlepšení citlivosti na inzulín, pri chudnutí a pri podpore celkovej vitality.
Kedy si dať pozor
Fasting však nie je univerzálnym riešením pre každého. Niektorým skupinám ľudí môže skôr uškodiť než pomôcť. Neodporúča sa najmä:
- tehotným a dojčiacim ženám, ktoré potrebujú pravidelný prísun živín,
- ľuďom s poruchami príjmu potravy, kde by mohol pôst vyvolať relaps alebo prehĺbiť problém,
- tínedžerom a deťom, ktorých telo sa vyvíja a potrebuje pravidelnú energiu,
- ľuďom s chronickými ochoreniami alebo s problémami s cukrom v krvi (napr. diabetikom), ktorí musia mať pravidelný režim stravovania,
- a taktiež tým, ktorí majú veľmi náročné fyzické zamestnanie alebo extrémne športové tréningy.
Ak človek počas pôstu pociťuje nadmernú únavu, podráždenosť či bolesti hlavy, je to signál, že mu tento spôsob stravovania nemusí vyhovovať, upozorňujú odborníci.
Ak sa rozhodnete fasting vyskúšať, kľúčové je, aby ste počas jedálenského okna nejedli bezhlavo všetko, čo vám príde pod ruku. V opačnom prípade sa jeho prínos úplne stráca. Strava by mala byť pestrá, bohatá na bielkoviny, zeleninu, celozrnné produkty a zdravé tuky.
Dôležitý je aj pitný režim – počas pôstu sú povolené voda, bylinkové čaje a čierna káva bez cukru.
Fasting môže byť skvelým nástrojom na zlepšenie životného štýlu, no určite nie je jediným správnym riešením.
Každý organizmus reaguje inak, preto je dôležité sledovať svoje telo a nechať sa viesť tým, čo mu prospieva. Pre niekoho sa prerušovaný pôst stane životným štýlom, pre iného bude zbytočnou záťažou.
Ak nad fastingom uvažujete, vždy je dobré sa najprv poradiť s lekárom alebo výživovým poradcom, najmä ak máte zdravotné problémy.