A kde nájdem dámy, prosím vás?
Dievčatá vystúpia, prvé, čo spravia, zapália cigaretu. To by ešte bolo prijateľné. Nie pre ich vek, ale úprimne, každá sme robili v ich veku niečo, čo sme nemali.. Prejavy etiky nikde. Veď sú v puberte. Odpúšťam im. A v kútiku duše dúfam, že ich to prejde a o pár rokov z nich budú mladé elegantné dámy. Vážne dúfam.
Redakcia Žien v meste · 17. mája 2016 · 2 min čítania
Autobus, mestská hromadná doprava, sedím a cestujem z práce, predo mnou dve asi 15-ročné dievčatá, nohy rozložené, sedia ako v krčme, slovník vyberavý, až vyberaný, neviem, ktoré slovo mám vybrať skôr na prvé miesto najhorších vulgarizmov…A ja čumím. Doslova. Pri takýchto slečnách mi vždy napadne otázka: Kde nájdem dámy, prosím? Teda, lepšie povedané: Kam sa preboha podeli?
Dievčatá vystúpia, prvé, čo spravia, zapália cigaretu. To by ešte bolo prijateľné. Nie pre ich vek, ale úprimne, každá sme robili v ich veku niečo, čo sme nemali.. Prejavy etiky nikde. Veď sú v puberte. Odpúšťam im. A v kútiku duše dúfam, že ich to prejde a o pár rokov z nich budú mladé elegantné dámy. Vážne dúfam.
O pár zastávok ďalej nastúpia vysokoškoláčky. Pekne nahodené, usmiate, človek by si povedal: Tu je elegancia. Pokým neotvoria ústa. Je to kruté, ale je to tak. Ženy strácajú ženskosť a spôsoby. A tým aj svoju pravú hodnotu.
Neviem, čo sa to s dnešnou dobou deje. Jasné, chceme mať rodovú rovnoprávnosť. Chceme byť brané vážne. Sme nezávislé, sme samostatné, študované…ale nevieme sa správať. Je dobré byť svojskou, ale prečo sa toľké ženy snažia priblížiť mužom až tak, že zabíjajú v sebe všetko ženské?
Keď sa zahľadím na ženy predchádzajúcich desaťročí, vidím hmatateľnú inteligenciu, eleganciu, znalosti slušného správania…proste vedela by som nájsť dámy.. Elegantné… Ženské… Prečo nie sme schopní vychovať ženskosť v našich dievčatách aj dnes? Nezabíjajme ju v sebe, prosím. Je to presne to výnimočné, čo nás odlišuje od mužov. Môžeme byť sebaisté, ale nezabudnime byť láskavé. Buďme cieľavedomé, ale nebuďme naivné. Zachovávame si eleganciu, trebárs aj mierne vulgárnu, ale nebuďme nasilu vulgárne. Buďme viac prirodzené. Neničme v sebe to, čo nás robí ženami. Našu prirodzenú ženskosť. A budujme ju aj v našich deťoch. Nie je to len o obliekaní. Je to hlavne o správaní a vyžarovaní. Sme ženy.
Prečítajte si aj Som žena a hrabe mi z toho: Časť prvá, negatívna (Pretože tá pozitívna bude o dosť lepšia)
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026