Ak sa vám dnes narodila dcéra, dočká sa rodovej rovnosti ako 97-ročná

Dievča, ktoré sa dnes narodí, by si muselo počkať do svojich 97. narodenín, aby žilo v ronoprávnej spoločnosti. Čo je vek, ktorého sa máloktorá žena dožije.

Dnes platí, že takmer 40 percent krajín, v ktorých žije viac ako 1,1 miliardy dievčat a žien sa v oblasti rodovej rovnosti zhoršilo alebo stagnuje. Vyplýva to z Indexu rodovej rovnosti SDG, ktorý zverejnila koalícia mimovládnych organizácií Equal Measures 2030.

Jediná krajina ma veľmi dobré hodnotenie

Žiadna krajina zatiaľ podľa indexu nedosiahla sľubovanú rodovú rovnosť, ktorú predpokladajú ciele udržateľného rozvoja OSN do roku 2030. Index SDG porovnáva rovnosť žien a mužov v 139 krajinách a iba jediná krajina, a to Švajčiarsko, bola hodnotená ako „veľmi dobrá“.

Na poslednom mieste je Afganistan, kde vláda Talibanu robí na dievčatách a ženách “genderový apartheid”, zakazuje im chodiť na strednú školu, chodiť do práce či sa ukazovať mimo domova.

Index 45 krajinám udelil najhoršie hodnotenie “veľmi zlé”. Ide o krajiny západnej, strednej a subsaharskej Afriky, Blízkeho východu a krajín v Ázii vrátane Bangladéša a Barmy, kde žije 857 miliónov dievčat a žien. Tieto ženy sú vystavené mnohým obmedzeniam a zneužívaniu, vrátane nútených tehotenstiev, sobášov v detstve a zákazu stredoškolského vzdelávania.

Asi 1,5 miliardy dievčat a žien žije v krajinách hodnotených ako „zlé“ aj pre ozbrojené konflikty ako je napríklad na Ukrajine (75. miesto).

V skupine “dobré” je 23 krajín, sú medzi nimi škandinávske krajiny, Slovinsko, Rakúsko a na 20. mieste je Česko.

Slovensko je v skupine 33 krajín s hodnotením “férové”. Patrí tam aj Poľsko (29. miesto) aj USA (40. miesto), ktoré sprísnili zákony v oblasti práva na potrat. V USA prijalo 14 štátov takmer úplný zákaz potratov.

Život žien sa zhoršuje

Správa podľa ČTK uvádza, že globálna nerovnosť žien a mužov by mohla byť v roku 2030 horšia ako v čase, keď boli ciele v roku 2015 stanovené. Môžu za to ozbrojené konflikty, zrýchľujúca sa klimatická kríza, kampane namierené proti ženám.

„Od explózie domáceho násilia počas pandémie až po návrat Talibanu k moci v Afganistane, od brutálneho potlačovania ženského hnutia v Iráne až po zrušenie rozsudku Roeová verzus Wade v USA sú práva žien porušované,“ uviedla pre The Guardian Chiara Caprarová, programová riaditeľka pre rodovú spravodlivosť pobočke Amnesty International.

Rodový index cieľov udržateľného rozvoja predchádza výročnej prehľadovej správe agentúry OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (UN Women), ktorá bude zverejnená koncom tohto mesiaca.