Byť matkou syna

Mať syna je pre matku výhra v lotérii. Najprv vám odkryje s kaderami z tváre aj nepoznané chlapčenského sveta. Potom po vašom boku vyrastie muž pripravený vás chrániť. Ak ešte vie každé ráno prísť a povedať: „Mama, mám ťa rád“, tak vy viete, že nech sa cez deň stane čokoľvek, ste šťastná. Kombinácia sily a krehkosti, ktorú pozná len mama, je dokonalá.

Ale medzi nami chodia aj iní synovia. Majú trinásť, možno osemnásť a viac. Prerástli svoje mamy, ostala v nich krehkosť synov, ale aj večné dieťa. S takými sa stretávam v práci. Chlapci s detskou mozgovou obrnou a ťažkým zdravotným postihnutím. Niektorí s večnou dušou dieťaťa, niektorí s hlavou plnou dospelých myšlienok a telom pripútaným na vozík alebo k barlám. Marek je jedným z nich.

Štrnásť rokov neustáleho cvičenia, odriekania, operácií. Bez otca, no po boku so silnou mamou. Chodí s ním na kone, na rehabilitácie, plávanie, fúka rany, smeje sa, behá po úradoch a bojuje za jeho právo na pekný život..

Keď mi poslala medzi fotografiami z nemocnice túto, necítila som smútok. Ale obrovskú silu. Dvojíc, ktoré dojmú. Mamy a ich synovia. Presne takí, ako sú tí naši. A predsa sú iní. Ale rovnako krásni.

 

Prečítajte s aj Z denníka pubertiačky

 

Ženy v meste