Aby prázdniny neboli prázdnymi

Pozerám do kalendára a počítam dni do konca. Pre mňa nič nové. Pred blížiacimi sa prázdninami som pravidelne škrtala čísla – 35,34, …,20,19,…,3,2,1. Huráááá!!! Nielen my „bifľoši“ sme na voľné dni čakali ako na vykúpenie. So sestrou a rodičmi sme bývali v bytovke na dedine, kde nebola núdza o rovesníkov. Soňka, Vlasta, Lenka, Vierka, Zuzka, Janka, Ivanka… Janko, Roman, Robo… Pravidelne u nás prázdninovali bratanci a neskôr aj deti jedného z nich.

Zopár dní v hlavnom meste u krstnej, zopár u tety a uja, úžasná zmena. Električky, trolejbusy, loď po Dunaji, ZOO, cukráreň, kúpalisko… Ľúbim mesto a jeho možnosti. Tábor za pár peňazí – benefit od maminho zamestnávateľa. Dva týždne na Slovensku u známych spolu s rodičmi. Na konci augusta hlava pripravená na školský reštart.

Kde bolo slovo nuda v osemdesiatych, deväťdesiatych rokoch minulého storočia? Ako sme dokázali prázdninovať bez farebného televízora, internetu, tabletu, mobilu a necítiť prázdnotu?

Malé deti, malé starosti, veľké deti…? Farbičky, vodovky, tempery, plastelína, výkresy, nožnice, lepidlo = galéria umeleckých diel priamo v kuchyni. Drevený vláčik, koľaje, hrady z kociek, domy zo stavebnice, lietadlo zo skladačiek, hradby z piesku, drevená motokára, kombajn, traktor, tank, autíčko na diaľkové… neúplný zoznam munície, ktorou som maximálne úspešne vedela potlačiť všetky vznikajúce vojny medzi našimi malými synmi. Výlety, policajné hliadky, vojenské výpravy, spoločenské hry a iné zábavky s ideálnym kamarátom boli príjemnými spestreniami.

Synovia majú aktuálne jedenásť a štrnásť. Pred tábormi sme dali prednosť dvom kratším spoločným rodinným zľavovým pobytom. Rozpočet s jediným príjmom nepustí. Krstná, babky a dedo bývajú v rovnakej dedine, prázdninovať u nich nie je zaujímavé, aj keď aspoň moja sestra a mama s pomocou zatiaľ nepoľavili. Zopár jednodňových výletov do okolia, ani bazén na dvore nestačia. Chalani sú plní energie…

Po rannom naštartovaní po tropickej noci mi neprestáva svietiť kontrolka na batérií. Denné aktivity (vykonávané za hojnej pomoci manžela) zoškrtávam iba na nevyhnutné – navariť, upiecť, nakúpiť, poumývať, upratať, vyprať, vyvesiť, poskladať, ošetrovať, utišovať, polievať, oberať, zavárať, rozhodovať, plánovať… Hľadanie nového bývania, zostavovanie podnikateľského plánu, absolvovanie odborného kurzu, nácvik nových zručností odsúvam na neskôr s nádejou, že nie do zabudnutia.

S rešpektom nazerám na pracujúce mamy aj otcov. Skĺbiť starostlivosť o viacdetnú rodinu s vlastnou kariérou najmä počas prázdnin, to chce buď ovládať kumšt supermanov a supermaniek, alebo môcť na niekoho svoje rodičovské povinnosti delegovať. Požehnaním pre rodičov sú príbuzní – babky, dedkovia, tety, ujovia, známi, keď obetovaním svojho pohodlia odbremeňujú rodičov. Veľkým darom sú aj deti, ktoré ešte vedia čítať knihy, hrať spoločenské hry, športovať, chodiť po horách, rozvíjať svoj umelecký talent, pomáhať rodičom s domácnosťou a mladšími súrodencami.

A veľké dary a požehnania nie sú samozrejmosťou, buďme za ne vďační!

 

Prečítajte si aj ďalšie blogy