
Ady Hajdu z Tajných životov: Ženy týrajú len frustrovaní a zakomplexovaní muži
Riaditeľka azylového domu Brána do života Daniela Gáliková povedala, že seriál Tajné životy nedokáže pozerať, lebo je veľmi autentický. Je pre ňu ťažké pozerať v nedeľu večer seriál a v pondelok ráno ísť do práce a prežívať so ženami ich reálne príbehy.
Redakcia Žien v meste · 28. apríla 2017 · 7 min čítania
Každú nedeľu večer takmer pol milióna Slovákov napäto sleduje príbehy žien z azylového domu Druhá šanca. Seriál Tajné životy sa stal fenoménom a dovolil nám uvidieť a prijať pomerne ťaživú tému domáceho násilia páchaného najmä na ženách, no aj na mužoch.
Jeden z najúspešnejších seriálov RTVS Tajné životy vznikal viac ako 5 rokov. Jeho autorka a scenáristka Biba Bohinská ho na začiatku ponúkla aj komerčným televíziám, no tie o tému týraných žien v azylovom dome nemali záujem. Našťastie sa podarilo seriál presadiť v RTVS, kde tomuto silnému námetu, ktorý odtabuizováva mnohé náročné sociálne témy uverili a zrodili sa Tajné životy.
Už prvá séria zaznamenala veľký úspech a ukázala, že témy ako ženský alkoholizmus, anorexia, manipulátorstvo či týranie sú v našej spoločnosti prítomné a nemôžeme pred nimi navždy zatvárať oči. Po prvej sérii máme teraz možnosť každú nedeľu sledovať druhú, v ktorej šli scenáristky ešte viac do hĺbky a otvorili aj témy ženskej homosexuality, pedofílie, či reakcie cirkvi na týranie žien. O pár dní sa v kníhkupectvách objaví kniha Tajné životy z vydavateľstva Ikar, ktorej autorkou je taktiež Biba Bohinská. Na diskusii o tomto seriály sme sa dozvedeli oveľa viac nielen o téme týraných žien, ale aj o tom, čo sa možno objaví v prípadnej tretej sérii Tajných životov.

Biba Bohinská. Foto – Lucia Čarná
Realita je ešte horšia
Scenáristka a autorka Biba Bohinská spoločne so spoluscenáristkou Naďou Clontz vytvorili naozaj reálne postavy z mäsa a kostí. Postavy, ktoré nie sú dobré ani zlé. Skrývajú v sebe celé spektrum povahových vlastností a preto sú ľuďom blízke a vedia s nimi súcitiť a prežívať ich životné skúsenosti. Biba Bohinská konzultuje pri vytváraní nových postáv s odborníkmi, ľuďmi z praxe a využíva skúsenosti z u nás zatiaľ menej známej psychologickej metódy Individuálnej systemiky. Ako spisovateľka a scenáristka sa zaoberá silou a zraniteľnosťou ľudských duší.
Jednou z odborníčok, vďaka ktorej sú Tajné životy také autentické, je riaditeľka azylového domu Daniela Gáliková. „Seriál prináša scitlivenie témy domáceho násilia do slovenských rodín. Téma násilia v rodinách sa dlhé roky ironizovala, dnes sa o nej konečne začína diskutovať,“ hovorí riaditeľka azylového domu Brána do života. Rozdiel medzi seriálom a skutočnými príbehmi jej klientiek vidí najmä v tom, že realita je často oveľa krutejšia. Treba si uvedomiť, že azyláky sú záchrannou sieťou, ktorá zachytáva tú najslabšiu a najzraniteľnejšiu skupinu žien, ktorá naozaj nemá na výber a nemá pred násilím ako uniknúť. Násilie sa však deje v rodinách s akýmkoľvek sociálnym, majektovým aj vzdelanostným statusom. Ženy, ktoré sa ocitnú v azylovom dome, často musia prežiť z 200 eur na mesiac aj s deťmi a je pre ne absolútne nereálne nájsť prácu, škôlku, jasličky. Často majú nízke vzdelanie a nedokážu sa ani len zamestnať, nie to ešte nájsť miesto, vďaka ktorému by dokázali platiť sociálny byt či škôlku. Táto skupina ľudí je akýsi ohrozený druh, ktorý sa snaží prežiť a politici aj kompetentní ľudia by si to mali uvedomiť a prijať zákony, ktoré im pomôžu.

Biba Bobinská (v strede) a Zuzana Kanócz. Foto – Lucia Čarná
Daniela Gáliková povedala, že Tajné životy nedokáže pozerať, lebo sú veľmi autentické. Je pre ňu veľmi ťažké pozerať v nedeľu večer seriál a v pondelok ráno ísť do práce a prežívať so ženami ich reálne príbehy. Na otázku, či môže v týchto reálnych príbehoch prísť happy end a týrané ženy sa dokážu začleniť späť do života, hovorí Gáliková toto: „Pre mňa je happy end už to, že v sebe našli silu odísť z domu a prísť k nám. Už to je veľký krok v prípade týchto žien a je našou povinnosťou ich podporiť.“

Zuzana Kanócz. Foto – Lucia Čarná
Votrelec v azylovom dome
Herečka Zuzana Kanócz stvárňuje v Tajných životoch Karin. Vzdelanú ženu, ktorá príde do azyláku ako obeť spolu so svojou dcérou a obviňuje svojho manžela Miloša, že ich dcérku sexuálne zneužíval. Neskôr však zistíme, že Karin nie je obeťou a objavujeme jej druhý protipól. „Moja postava je odlišná od ostatných obyvateliek azylového domu. Ona je totiž tým tyranom. V mojich očiach najviac týra nie svojho muža, ktorému sa chce pomstiť, ale ešte viac svoju dcéru.
Vo svojom ublížení koná voči nej sebecky a necitlivo, je tak zaslepená túžbou po pomste, že ani nevidí, akým stresujúcim skúsenostiam a situáciám vystavuje svoje dievčatko. Veď už len to, že dieťa musí žiť v takých podmienkach, ako je azylový dom, že musí podstúpiť gynekologické vyšetrenie a je odtrhnuté od svojho otca, ktorého evidentne milovala, je vlastne hrozné a tá mama dopustila. Na druhej strane vždy sa snažím aj v tej negatívnej postave nájsť dôvody na súcit s ňou, porozumieť jej, prečo koná tak, ako koná. Všetci sme len ľudia. A ona neubližuje dcére prvoplánovo preto, že jej chce ublížiť, ona to nevidí, je zaslepená vlastnou nenávisťou a pomstou,“ opísala Zuzana Kanócz postavu Karin.

Daniela Gáliková. Foto – Lucia Čarná
Hajdu: Silné ženy treba obdivovať
Manžela Karin, Miloša, stvárnil bravúrne Ady Hajdu. Ady je za túto postavu nesmierne vďačný, lebo je veľmi dobre napísaná a podľa jeho slov je tak dramatická, že naozaj bolo, čo hrať. Postava bola tak silná, že Adymu množstvo ľudí písalo a volalo a chceli vedieť, či je jeho postava naozaj pedofil, ktorý zneužíva svoju dcéru. Mnohých ľudí sa práve Milošov príbeh veľmi emocionálne dotkol. Na túto tému zareagoval aj psychológ Dušan Fabián a zo svojich skúseností uviedol, že muži v takýchto prípadoch dopadnú skoro vždy zle. Obvinenie ženou, ktorá ich chce zničiť sa veľmi ťažko vyvracia a nevina sa ťažko dokazuje. Tieto prípady nie sú ojedinené a pomsta v nich hrá veľkú rolu. Ady Hajdu je v realite veľkým fanúšikom žien.

Ady Hajdu. Foto – Lucia Čarná
„Vychovávala ma silná stará mama, silná mama a mám za manželku tiež silnú ženu. Vždy som také ženy obdivoval. Považujem ich za oveľa silnejšie ako sme my. Ženy je potrebné milovať, obdivovať a ani vám to vrátia tisíckrát.“ Ady sa k téme násilia páchaného na ženách vyjadril veľmi kriticky. „Chcem sa ospravedlniť za všetkých frustrovaných a zakomplexovaných mužov, ktorí týrajú ženy. Jedine takí muži sa môžu niečoho takého dopúšťať“. Ady sa priznal, že veľmi obdivuje všetkých ľudí, čo robia sociálnu prácu. „Ja som veľmi citlivý človek a keď sa venujem charite, niekedy plačem aj dva dni, pretože ma príbehy a utrpenie tých ľudí vždy veľmi dojíma.“
V každom z nás je mnoho osôb
Jedným z psychologických postupov, ktoré využila scenáristka Biba Bohinská pri vytváraní jednotlivých charakterov a postáv v Tajných životoch je pomerne málo známa metóda – Individuálna systemika. Biba túto metódu, ktorá je akreditovaná v Nemecku, vyskúšala na sebe samej v procese spoznávania vlastných vnútorných zdrojov. „Individuálnu systemiku jej autori Artho a Veeta Wittemannovci vyvinuli z Voice Dialógu. Patrí medzi psychológiu častí a zaoberá sa hĺbkovým skúmaním vnútorných osôb. Podľa Individuálnej systemiky sa naša psyché skladá z mnohých nezávislých osôb. V každom z nás sa nachádzajú nejaké vnútorné ženy, muži, deti, spirituálne a aj inštiktívne zdroje. Nemáme len jednu vôľu, ale v nás existuje mnoho vzájomne súperiacich zdrojov s vlastnou vôľou. Všetky z nich majú svoje potreby a schopnosti, môžu sa v nás striedať rýchlosťou blesku a je to podvedomá, inštinktívna záležitosť. Niektoré sú vážne a cieľavedomé, iné kreatívne, ďalšie hravé alebo zamerané na vzťahy. A každá z tých osôb sa snaží presadiť svoju vôľu, pretože jej pravda a pohľad na svet je jediný a ten pravý,“ objasňuje scenáristka.
„Pri tvorbe postáv som si predstavila, že je to môj reálny klient/klientka a hľadala som aké vnútorné osoby tvoria jeho/jej charakter. Potom som začala rozmýšľať, akú vnútornú osobu ma daná postava vpredu, kto je v nej potlačený, kto je zraniteľný, kto je silný a akým spôsobom sa to prejavuje, alebo či sa ten niekto silný schováva a ak áno, tak prečo. Rozpitvávala som jednotlivé postavy a hľadala, či v nich je niekto zameraný na prežitie alebo niekto pre koho je dôležitý plán, kto sa stará o deti, kto je viac vpredu a kto má celý systém pod kontrolou. Som presvedčená, že postavy seriálu sú také reálne nielen vďaka vynikajúcim hercom a režisérovi Janovi Sebechlebskému, ale aj našej scenáristickej práci, ktorá sa opierala o poznatky z Individuálnej systemiky,“ dodala.

Foto – ilustračné foto RTVS
Budú Tajné životy pokračovať?
V diskusii sa veľa hovorilo o potenciálnej tretej sérii Tajných životov, pretože scenáristky majú v hlave ešte množstvo materiálu, ktorý by vedeli využiť. Mnohé postavy by možno dostali ďalšie pokračovanie a uvažujú dokonca aj o spracovaní témy násilia páchaného na mužoch. Ďalšou z možných tém je násilie páchané na starších ľuďoch, ktorí sú častokrát týraní svojimi vnukmi. Objavuje sa stále viac prípadov, kedy starí ľudia trpeli, prišli o majetok, strechu nad hlavou a tyranom boli v tomto prípade rodinní príslušníci. Ak budú Tajné životy pokračovať, budú otvárať stále nové témy, ktoré by sme nemali prehliadať.
.
Prečítajte si aj Týraným ženám pomôže bezplatná linka, ktorá funguje nepretržite
Mohlo by vás zaujímať
Vražda v Starej Ľubovni: Po násilnej smrti 17-ročnej ženy zadržali 20-ročného muža
Michaela odišla podľa jej bratranca v sobotu večer z domu v pyžame. Prečo, rodina nevedela. Snažili sa jej dovolať na mobil, ale bola vypnutá. V pondelok ráno po 7:00 hodine našli jej telo na sídlisku v Starej Ľubovni. Vražda v Starej Ľubovni Podľa informácií TV JOJ ju našli zamestnanci verejnoprospešných služieb, ktorí si prišli pre
Redakcia Žien v meste · 19. augusta 2026
Keď sa bývalý partner nevzdáva kontroly ani po rozchode. Zažívate postseparačné násilie?
Správy, deti, súdy či peniaze môžu byť aj po rozchode nástrojom pokračujúcej kontroly. Ako rozpoznať, že nejde len o bežný konflikt po rozchode? Odišli ste, ale pokoj neprišiel. Mení dohody, používa deti, vyhráža sa súdmi, píše tak, aby vás vystrašil, vtiahol do obhajovania a prinútil reagovať. Navonok to môže vyzerať ako konflikt po rozchode. V
Lucia Klimáčková · 17. augusta 2026
Za únos študentky Sone žiada prokurátorka pre bývalého záchranára 20-ročný trest
Za únos študentky Sone hrozí bývalému záchranárovi Ivovi P. nepodmienečný trest odňatia slobody na 20 rokov. V záverečnej reči na utorkovom (11.8.2026) hlavnom pojednávaní Mestského súdu Bratislava I. to navrhla prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry, ktorá považuje vinu za dokázanú. Podoprela to dôkazmi ako sú vecné stopy, svedecké výpovede, listinné dôkazy, kamerové záznamy a závery znaleckého
Redakcia Žien v meste · 11. augusta 2026



