Ak raz budete vecným (nie večným) bremenom …

 

Ťarchy a bremená – nesporná súčasť našej každodennej reality.  Môže nás ťažiť lečo v žalúdku, môžeme mať ťarchu na srdci alebo je pre nás napríklad naša práca bremenom. Prípadne za istých okolností my ženy môžeme byť  aj ťarchavé 🙂 Ťarchy a  bremená, menšie či väčšie, materiálne alebo psychické, dočasné či trvalé, existujú niekde v našom životnom časopriestore, nejako nás ťažia a my ich musíme buď trpieť alebo sa od nich „odbremeniť“.

Čo ak sme ale bremenom my? Pre nervózneho suseda, keď klopeme opätkami ráno o siedmej cez celý byt, pre šéfa, ktorému sme „nesadli“ a po nociach premýšľa, ako sa nás zbaviť… Alebo raz na staré kolená možno aj pre naše deti, ktoré už okrem svojich detí budú mať na starosti (aj keď s láskou) ešte aj nás s naším malým dôchodkovým mikrosvetom.   

Takým bremenom môžeme byť ale nielen reálne, ale aj právne. A dokonca bremenom na veci! Normálne môžeme viaznuť na nehnuteľnosti ako ťarcha  – a ešte aj registrovaná, lebo celý tento počin sa legalizuje zápisom do katastra nehnuteľností.  Právne sa tomu hovorí  „vecné bremeno práva doživotného užívania bytu alebo domu“ a ak by ste sa náhodou takým vecným bremenom stali, nikdy si to, prosím, nepripúšťajte z pohľadu útlocitnej stránky Vašej psychiky! Naopak, v niektorých prípadoch, keď sa (dobrovoľne či nedobrovoľne) vzdáte vlastníctva  bytu či domu v prospech Vašich viac či menej blízkych, môže Vám to poskytnúť aspoň určitý druh právnej istoty – istoty „stola a lože“. Aspoň určitý… Ale zase – tých istôt, povedzme si pravdu, už v dôchodkovom veku, kedy sa tento inštitút najčastejšie využíva, nie je veľa (vyzerá, že náš osud spolu s osudom I., II., aj III. piliera je neistý :-).

Takže ak sa Vám raz nebodaj stane, že budete vecným bremenom, neberte to osobne. 🙂 Skúste to brať vecne. 🙂