Aká matka, taká Katka

Keď som začala písat blog, popravde mi ani zďaleka nenapadlo, aká zodpovednosť s tým ide ruka v ruke…človek si musí dávať pozor nielen na to, čo, ale aj ako napíše 

Táto téma je špeciálne veľmi citlivá a chcem poprosiť dobrovoľníkov, aby sa hlásili a pozvali ma k sebe na nedeľný obed, keď si to prečíta moja mama.
Svoju matku milujem, je to neuveriteľne silná žena, ktorá sama vychovala tri deti a dala nám všetko to najlepšie, čo vedela…

“A čo vedela” je presne ten moment, ktorý ma veľakrát zdvihne zo stoličky.

Každý dostane do vienka určitú genetickú výbavu a naše okolie a zážitky, ktoré nám prináša život z nás potom vyformujú to, čo sme.

Niekde som čítala zaujímavý postreh, že je našou morálnou povinnosťou zanechať svet lepší, ako sme ho našli…všetci by sme pre to mali robiť, čo je v našich možnostiach.

V dnešnej dobe, keď už sa konflikty a násilie nedeje len v amerických filmoch, ale skôr vo vedľajšej ulici, je táto téma viac než akútna.

Som však presvedčená o tom, že je to len vrchol ľadovca a to, kde sme ako ženy a celkovo mladá generácia dnes, je aj dôsledok viacerých generačne zakorenených nezmyslov, ktoré musíme prekopať

Okrem mojej superšikovnej mami som vyrastala s dvomi bratmi a aj sama som vychovala syna (verím, že dobre:)

Ale ide ma rozdrapiť, ked si spomeniem na sobotné upratovanie, alebo kopec iných, pre mňa vtedy priam vražedných činností, ktoré chlapci nemusia….môj obľúbený výrok bol “nežiadala by si to od muža, nechci to ani po bratovi”

Ale to je ten rozdiel, ja som to od mužov vzdy vyžadovala…možno to vysvetľuje môj rodinny status 🙂
My, čo sme celé detstvo počúvali, že musíme byť “dobré dievčatko, lebo ťa nikto nebude ľúbit”, potom robíme psie kusy

Okrem štandardne známych chorobných bludov, ktoré nám škodia (písala som minule) je to aj také to obetavé…jeden šnicel mi prihorel, no nič, to zjem ja

Sme oddané, obetavé a čakáme, že to ten druhý ocení, bude si to vážiť a sem tam preberie veslá…riť paľovu, dámy!

Predstavte si, že sa ocitnete v raji, stále vás niekto obskakuje, nedá vám pripečený šnicel, čistá bielizeň sa zázračne objaví v skrinke, pivo vždy v chladničke…no budete to meniť?

Ale my sa nesťažujeme, lebo predsa chceme byť dobré dievčatká, ktoré sú ľúbené…až nám raz vyvalí dekel a vypustíme na toho “nič netušiaceho partnera” pekelné plamene. A on nechápe prečo….lebo on o nič nežiadal, všetko sme robili sami, tak ako nás učili

Dobre, toto mám len odsledované, lebo moja lenivosť a láska k pohodliu boli vždy silnejšie ako to, čo do mňa vtĺkali od mala….aj som si často vypočula, jak ma zožerie špina alebo umriem od hladu…nebudem vás napínať, nestalo sa ani jedno

Ale mám oči a vidím to každý deň. Chlap ostane bez roboty, žena chápe, podporuje, verí, že sa jej to vráti….nevráti, lebo fešák si nájde robotu a s ňou aj stratené sebavedomie a nemá problém ju ešte zkefovať, že trávi veľa času v robote (ktorú zobrala, aby ich uživila) a on nemá doma navarené…mrdnúť ma ide

A sme to my, matky, ktore vychovávajú nové generácie

Prečo čítam o tom, že ženy sa majú čudne obliekať, aby ich nikto neobťažoval?! 

Prečo sa kua robia kurzy sebaobrany pre ženy, ale nie kurzy slušného správania pre mužov?

Prečo sa jednoducho nezameriame na to, aby tí naši samčekovia nepovažovali krátku sukňu za pozvánku?
Ked si oblečiem niečo s vystrihom, verte mi, nie je to preto, aby sa v ňom stratili oči chtivému ujovi v obchode, alebo aby to niekto, kua, zobral ako pozvánku opáčiť ich!
Nechápem, ze v 21.storočí stále ideme démonizovať ženy, ktoré sú len ženami

Nedávno sa mi stala kuriózna príhoda, ktorá je, bohužiaľ aj dnes, až príliš častá

Pravidelne otužujem a jednu nedeľu za nami prišla megašikovná dievčina a urobila nám krásne fotky…decentné a sexy
Jedna išla na instagram a pri najbližšej návšteve mi môj holandský šéf priateľsky povedal, že by som mala byt opatrná, čo dávam na net

“Prepáč, ale ty si tu fotku videl?
“Samozrejme, priniesla mi ju HR ukázať, ci si myslim, ze je to OK….
“A videl si na tej fotke niečo neslušné? Prsia? Zadok?”
“Nie nie, nič tam nevidno, neboj, ja som jej aj povedal, že preháňa….”
“So, I rest my case!”

Neverila som, že sa niečo také môže stať v 21.storočí, v medzinárodnej spoločnosti, kde je šéfka HR žena!

Ale to najhoršie ešte len prišlo…keď som sa vybrala porozprávať sa s pani z HR

Kukala na mna jak pero z gauča, chvíľku sa tvárila, že nevie, o čom hovorim, ale nakoniec som dostala odpoveď.

Jej odpoveď bola, že fotku našla vytlačenú v tlačiarni v office!!!
Aha, čiže si to zhrňme…. ty nájdeš moju „nahú“  fotku vytlačenú v tlačiarni a je podľa teba OK ísť s ňou za šéfom? Nenapadlo ti, že si ju niekto niekde stiahol a vytlačil…nenapadlo ti, že to možno neni OK, ze si niekto tlačí moje fotky, teba nepobúril fakt, že možno niekto zneužíva moje súkromie, teba pobúrilo, že som tam nahá a utekala si s tým za našim šéfom, aby on rozhodol, ako ma „potrestať“….pravda je, že sa mi úprimne ospravedlnila, vraj sa na to takto nepozrela a bude v budúcnosti konať inak…aspoň malé víťazstvo.

Ako sa chceme, ako spoločnosť, posunúť dopredu, ked sa same k sebe správame, ako by sme žili v roku ‘58
Vtedy zvykem zlovestne ukázať prstom a povedať, že v pekle je špeciálne oddelenie pre ženy, ktoré robia zle iným ženám….a neni tam určite len fajn teplúčko

Naše matky môžu používať ako vysvetlenie, že tak boli vychované a inak nevedeli, ale my už nie…
Máme možnosti aj silu sa z toho vyhrabať a keď si budeme navzájom pomáhať a radiť, bude len dobre

No a kedže som zľahka odbočila od témy, snáď ma aj mama ešte zavolá v nedeľu na obed.