Ako ma štyridsaťpäťka oslobodila

Štyridsiatka bola v mojom živote zlomom. Akosi sa mi inak nastavili očakávania a priority, začala som postupnú cestu k slobodnému životu. Vtedy som si poupratovala hodnoty, priateľov i pracovné povinnosti.

Uzdravovanie je cesta k slobode

Z workoholičky som sa postupne transformovala na bytosť, ktorá má svoju prácu len rada. Nemusí za ňu zaplatiť zdravím, ani voľným časom. Zmenila som pracovnú náplň, prestala svoje peniaze míňať na ezošarlatánov a pochybné kurzy a vsadila na terapiu a odborný názor.

Bolo to zaujímavých päť rokov. Dozvedela som sa o sebe oveľa viac, ako za celý predchádzajúci život. Naozaj ma však oslobodila až moja štyridsaťpäťka. Ani neviem prečo, veľa som od tohto veku neočakávala. No priniesla mi pandémiu a oveľa hlbší ponor do svojho vnútra, ako by som si kedy vedela predstaviť.

V tomto veku som si siahla naozaj na dno duše. A objavila som tam poruchu príjmu potravy, diagnózu, o ktorej som bola roky presvedčená, že sa ma netýka. Naozaj veľa času som stratila tým, že som si nedokázala priznať, kde a v čom sa rodia moje strachy, obavy, úzkosti a problémy.

Až keď objavíte tento dlho skrývaný zdroj, viete sa naozaj začať uzdravovať. A uzdravovanie je cestou k slobode. Pretože prvotné príčiny úzkostí a porúch príjmu potravy mi blokovali jednu veľkú časť života.

Budovanie zdravej sebahodnoty

Zrazu som pochopila, kde majú pôvod moje strachy z dlhotrvajúceho vzťahu, prečo potrebujem okoliu neustále dokazovať svoje kvality, prečo sa bojím povedať niektorým ľuďom svoj názor a niekoho poslať do prdele.

Som na ceste k uzdraveniu a cítim sa slobodná ako nikdy predtým. A najmä už nikomu nedovolím ma o ten pocit slobody obrať.

Včera som si prečítala jeden citát a myslím, že bude mojím novým krédom. „Nikdy nedovoľ nikomu, aby spochybnil to, kým si dnes. Prešla si príliš dlhú a bolestivú cestu, aby si sa sem dostala.“

Na niektoré veci jednoducho musíme dozrieť. Žiaľ, generácia našich rodičov dbala tak málo o duševné zdravie a o budovanie zdravej sebahodnoty svojich detí, že naša generácia musí teraz o to viac opravovať to pokazené.

Ale každopádne, je skvelé, že na to máme prostriedky, informácie, literatúru a  najmä vzdelané odborníčky a odborníkov, na ktorých sa môžeme obrátiť. Nikdy nie je neskoro začať, mne to celé docvaklo až pred rokom, ale som veľmi vďačná za každý dielik puzzle, ktorý som veľmi prácne vložila na to správne miesto.

Práca na sebe je na celý život a tak idem ďalej s očakávaniami toho, čo prinesie päťdesiatka.