Ako si postaviť prútené iglu na záhrade

 

Možno si ešte pamätáte na pracovné soboty. Ja som ich zažila v škole, keď sme museli šmirgľovať lavice. Tentoraz som si zobrala gumáky a vybrala som sa do Ivanky pri Dunaji.

Pri vlakovej stanici, priestoroch bývalého výskumného ústavu nájdete dnes príjemný park oddychu Inspiro. Minulý rok sme tu vybudovali bylinkovú špirálu a vyvýšené záhony. Prácu dobrovoľníkov viedla Hanka Sekulová, odborníčka na jedlé záhrady. Páči sa mi jej filozofia, že v prírodnej záhrade by mal človek nájsť vždy niečo na zjedenie. Tento rok sme sa rozhodli postaviť živú stavbu. Nevedela som, že by existovali živé a mŕtve stavby. Ale oplatí sa stretávať s ľuďmi ako Hanka. Vysvetlila nám, že záleží na použití vŕbového prútia. Ak použité prúty zasadíme do zeme, zakorenia sa a stavba ožije.

Celý týždeň bolo cez dvadsať stupňov a svietilo slniečko. V sobotu, keď sme plánovali stráviť celý deň vonku, pršalo. Mali sme šťastie na dobrovoľníkov, ktorí vyznávajú filozofiu, že nie je zlé počasie, len zlé oblečenie. Niektorí využili možnosť prísť vlakom, tak sme sa v kaviarni Inspiro začali zoznamovať skôr. Od začiatku panovala dobrá nálada. Ešte sa mi nestalo, že by na našu akciu prišiel nesympatický človek.

Hanka prišla s manželom Michalom. Sú zohraná dvojica. Hanka prináša inšpiráciu, Michal prepracovanú realizáciu. Tri týždne pred našou stavbou si na záhrade postavil zmenšený model. Preto dnes už sebaisto začal vytyčovať miesto na naše živé iglu, zatiaľ čo, Hanka dobrovoľníkom vysvetľovala princíp bylinkovej špirály.

 

 

Rozhodli sme sa pre domček z prútia v tvare iglu s tunelom, v ktorom sa budú môcť hrať deti.

Prútie je ohybné, ľahko sa tvaruje a po čase sa zazelená. Po dvoch rokoch by mali deti po ňom môcť aj loziť.

Michal si doniesol šišky a špagát. Vymeral priemer iglu a spolu sme začali naznačovať pôdorys. Zvyšok skupiny zväzoval najdlhšie, nosné prúty. Muži sa chytili rýľov a vyhĺbovali diery na zasadenie prútov. Do každej diery zatĺkli aj kolík, pre pevné asi 30 cm ukotvenie jednotlivých prútov. Nechali sme dva otvory na vstup a na pripojenie tunela.

 

 

Prešli skoro dve hodiny mierneho dažďa, keď nám už začala byť zima. Zašli sme teda dovnútra, napili sa horúceho čaju a zajedli si výborný domáci koláč. Hanka nám doniesla ukázať svoju knižku o zdraví z vlastnej záhrady. Našli sme v nej návody na výstavbu špirály a krásne fotografie z jej záhrady, vrátane kohúta Karola. Chová dokonca aj kačky. Dôvodom sú slizniaky, nočná mora každého záhradkára. Zistili sme, že jedna z dobrovoľníčok na nich kladie pivné pasce.

Zohriali sme sa a začali sme s vypletaním konštrukcie. Práca nám išla od ruky. Postavili sme aj tunel, vedúci k iglu. Začali sa osmeľovať deti, ktoré prebiehali tunelom, alebo stáli v iglu. Bolo jasné, že táto stavba bude populárna. Náš tím bol takí skvelý, že sme ešte stihli urobiť nízky plôtik pred záhonom jedlých rastlín, aby sa nepostúpali.

Na záver sme si posedeli a porozprávali sa v teple pri tekvicovej polievke a koláči. Rezonoval medzi nami dobrý pocit z vykonanej práce. Ešte ráno sa väčšina z nás nepoznala. Odteraz už máme pojítko. Budeme spolu sledovať život našej stavby.

 

 

Prečítajte si aj Dobrovoľníčkou po štyridsiatke

 

Ženy v meste