Aktivisti, odborníci a právnici bojujú za pamiatky na hrade. Chystajú protest

BRATISLAVA. Na začiatku bol jej nahnevaný status na facebooku. „Myslím, že už stačilo! Kto si neváži svoju minulosť, nezaslúži si ani budúcnosť! A to si my, občania tejto krajiny zaslúžime, nevážený minister kultúry, nevážený predseda parlamentu, nevážený Krajský pamiatkový úrad, Paška!,“ napísala aktivistka Monika Kozelová začiatkom februára.

Za tri týždne sa k jej verejnej výzve pridalo na sociálnej sieti takmer 8000 podobne nahnevaných ľudí. Občianske združenie SOS Bratislavský hrad teraz chce zachrániť unikátne archeologické pamiatky na hrade a zmeniť projekt výstavby garáží, ktorá časť pamiatok poškodila a zničila.

Garáže sú nepotrebné

„Výzva vyvolala veľmi pozitívne reakcie, hoci sa našli aj umelci, od ktorých by sme nečakali, že sú za garáže. Ak nájdeme tak dôležité pamiatky, ktoré posunú históriu tohto mesta o tisíc rokov dozadu, tak by bolo smutné, ak si na niečom takom postavíme nezmyselné garáže, ktoré ani nie sú potrebné, pretože oproti nim už stoja garáže s kapacitou 270 miest, z ktorých sa využíva iba 60 miest,“ povedala pre Ženy v meste Kozelová.

V pondelok občianska iniciatíva spolu s odborníkmi, architektmi a geológmi na spoločnej tlačovej konferencii oznámili právne kroky, ktoré rozbehli na záchranu pamiatok na Bratislavskom hrade. Právnik Michal Kiča, ktorý iniciatívu zastupuje, podá podnet na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, aby preskúmal stanoviská a rozhodnutia podriadeného Krajského pamiatkového úradu v Bratislave, ktoré vydal vo veci rekonštrukcie a obnovy hradu.

Tlačová konferencia archeológov, geológov a aktivistov.  Foto – zvm

Aktivisti budú právnou cestou žiadať, aby areál zmenil správcu. Dnes je ním kancelária Národnej rady SR a vlastníkom je štát. Oni navrhujú, aby sa o areál staralo Slovenské národné múzeum. „Disponuje lepšími odbornými predpokladmi na to, aby vykonávalo takúto relatívne zložitú činnosť, akou je správa tejto nehnuteľnej kultúrnej pamiatky,“ povedal advokát Kiča.

Trasa keltského mesta cez Bratislavu

Odborníci na tlačovej konferencii opakovali, že ich výzva nie je namierená proti niekomu. „Je za záchranu kultúrneho dedičstva stredoeurópskeho priestoru,“ povedal Juraj Hermann, prezident Spolku architektov Slovenska. Spontánny potlesk vyvolala jeho výzva, že návštevníci by mali do hradu „vstupovať hradnými bránami a nie vjazdom do garáží.“

Unikátne stavby, ktoré Keltom postavili rímski stavitelia, objavili archeológovia na severnej terase hradu pod bývalou Zimnou jazdiarňou z čias Márie Terézie.

Zachovali sa tu dvetisíc rokov staré múry, fragmenty zdobenej dlážky, ucelená liata dlážka, interiérová omietka. Výskum odkryl vzácne zlaté a strieborné keltské mince, rímske mince z 1. storočia p. n. l. a ďalšie artefakty.

„Tento významný objav prekonal všetky očakávania a zásadne mení nielen pohľad na históriu Bratislavy a juhozápadného Slovenska, ale aj na vývoj stredoeurópskeho priestoru pred 1. storočím pred Kristom,“ povedala Margaréta Musilová z Mestského ústavu ochrany pamiatok  v Bratislave, ktorá sa o objav zaslúžila.

Nálezy, ktoré ocenili aj odborníci z Talianska, Veľkej Británie, Rakúska, Francúzska či Holandska, majú byť podľa nej adekvátne prezentované a treba vytvoriť trasu keltského mesta po celej Bratislave, nielen na hrade. „Pamiatky treba chrániť, aby sa na ne nezabudlo,“ povedala.

Škody nie sú jasné

Aké škody výstavba garáži spôsobila, nevedia presne odhadnúť. „Ťažko povedať, pretože vizualizácia Národnej rady nemá nakreslené všetko, je veľmi ťažké zistiť, čo je pod garážami, kolektorom, prístupovou cestou, takže nevieme, ktorá z tých pamiatok je už nenávratne stratená,“ povedal pre Ženy v meste Ján Madarás, zástupca riaditeľa Geologického ústavu SAV. Predpokladajú, že keltsko-rímske stavby sú zachované, ohrozenú sú pamiatky z ranného stredoveku a Veľkej Moravy.

On, aj ostatní odborníci, hovoria, že stavba priveľmi pokročila a celé to už zachrániť nemôžu. Chcú však iniciovať vznik odbornej komisie, ktorá by tlačila na zmenu projektu výstavby garáží.  „Jedno alebo dve podlažia by sa mohli vyčleniť na vizualizáciu a rekonštrukciu príbytkov, ktoré sa tam objavili. Na to nie je priestor ani na hrade, ani inde v Bratislave,“ dodal Madarás.  

S výzvami na Národnú radu neuspeli ani architekti, ani geológovia a ochotu rokovať nevidí ani občianske združenie. Ak sa im nepodarí dosiahnuť dočasné zastavenie stavebných prác, do 28. februára chcú zorganizovať protesty.