
Aký vzťah má väčšiu nádej? S vranou a či s protikladom?
Oženil sa primladý. Bez skúseností. Vzal si svoj protiklad. Nevyšlo to. Zaľúbil sa do svojej „vrany“. (Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.)
Redakcia Žien v meste · 26. marca 2017 · 2 min čítania
Môj kamarát promptne a bez rozpakov odpovedá: „S vranou. Príťažlivosť protikladov funguje len vo fyzike.“ Oženil sa primladý. Bez skúseností. Vzal si svoj protiklad. Nevyšlo to. Zaľúbil sa do svojej „vrany“. (Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.) Rozviedol sa. Je šťastný alebo minimálne spokojnejší. A stále pomáha aj svojej bývalej. Matke spoločnej dcéry. Vie, ako píše blogerka Nina, že šťastie na nešťastí iných aj tak nepostavíme.
Tiež som sa vydala primladá. Tiež som nemala žiadne skúsenosti. Zobrala som si svoj protiklad. Poznali sme sa odjakživa. Sedávali spolu v obecnej málotriedke. On tretiak, ja prváčka. On štvrták, ja druháčka. „Chcem vernú manželku,“ písal na lístoček, ktorým ma pozýval na prvé rande ku kaplnke. Nešla som. Lebo nedomyslel, že malé dievča sa môže báť ísť samé hlbšie do lesa. Ibaže on bol ten mojim očiam najsympatickejší miništrant v kostole…
Po dvadsiatich rokoch spoločného života, musím priznať, že to nie je ľahké. Byť vo vzťahu napriek všetkým rozdielom, nielen v povahe. Ale čo ľahké v živote má veľkú váhu? A klamala by som, keby tvrdím, že môcť sa vrátiť späť, rozhodnem sa rovnako. Hlavne preto, že vonkoncom neplatí tvrdenie, že si beriete iba jeho a nie celú jeho rodinu.
Zaručene do každého manželstva zavítajú problémy. Objavia sa krízy. A takmer polovica to neprežije. A hľadá šťastie alebo aspoň pokoj v inom vzťahu. Natrvalo alebo aspoň dočasu, kým zasa od ťažkostí a ich riešení radšej zuteká. Neraz som v mysli balila kufre a tiež utekala. Lenže človek sám pred sebou neutečie.
Všetkých, čo od mojich slov očakávali odbornou praxou potvrdenú rozsiahlu štúdiu o tom, či manželstvo so svojou „vranou“ alebo naopak so svojím protikladom má väčšiu nádej na dlhú životnosť, opäť sklamem. Určite však poteším môjho muža, keď naberie odvahu (lebo si myslí, že o ňom píšem samé kritiky) a prečíta moje blogy (možno už tak urobil), lebo neviem aké by to bolo, keby:
- môj chlap vie vyplniť daňové priznanie a mať vyrovnané Má dať a Dal, ale viem, aké to je, keď ja sedím a píšem tento blog a on varí hovädzí guláš a parí knedľu,
- môj manžel je náruživý čitateľ a jemný romantik brnkajúci na gitare a pejúci sladké tóny, ale viem, aké to je, keď sa vie postarať o domácnosť, keď ja ležím dočasne paralyzovaná s chorou chrbticou,
- môj partner má vysokoškolský titul a rozsiahly prehľad, ale viem, aké to je, keď som roky nevedela nájsť prácu a on drel po nociach aj víkendoch vo fabrike za pásom, aby sme si mohli slušne žiť…
Už viete aký vzťah má najväčšiu nádej? Ja to viem. Vzťah s dobrým, čestným a pracovitým človekom. S takým, čo nezuteká, čo vydrží, čo starosti nevymení za mladšiu, zdravšiu, sympatickejšiu. Čo svoju lásku iba nepredstiera. S takým a takou, čo dokáže zaprieť aj sám seba, aspoň na nevyhnutne potrebný čas, a daruje sa pre svoju rodinu. A je úplne jedno, či je to „vrana“ alebo protiklad.
.
Prečítajte si aj Na čele nápis rozvedená/rozvedený
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



